Pelagiál

Pelagiál (iné názvy: pelagická oblasť, pelagická zóna, pelagické pásmo; z gr. πέλαγος – pelagos = otvorené more) má dva súvisiace významy:

  • 1. V biogeografii a hydrografii je pelagiál oblasť voľnej (t. j. od dna vzdialenej) vody mora, jazera či nádrže (v užšom zmysle len mora), čiže oblasť všetkej vody mora, jazera či nádrže okrem bentálu (ktorého najvrchnejšia časť sa volá litorál)[1][2][3][4]. Niektoré zdroje však z definície pelagiálu vylučujú nielen bentál (vrátane litorálu), ale aj neritickú oblasť (t. j. aj vodu nad sublitorálom, t. j. cca. do hĺbky 130/200 m) a niekedy navyše aj tzv. hemipelagickú oblasť (t. j. oblasť od cca. 130/200 m do cca. 3 000/4 000 m)[5][6][7]
  • 2. V ekológii je pelagiál menej často aj označenie pre spoločenstvo organizmov (v užšom zmysle len živočíchov) žijúcich v oblasti voľnej vody mora, jazera či nádrže (t.j. v oblasti podľa definície 1), t. j. súhrnné označenie pre planktón, nektón, neustón a pleustón.[8][9][10]
Typy pelagiálu

Charakteristika

Organizmy sa v pelagiáli prevažne voľne vznášajú alebo aktívne plávu. Delíme ich na planktón, nektón, neustón a pleustón.[8][11][3]

Delenie

V literatúre sa uvádzajú rôzne delenia pelagiálu. Nasledujú príklady.

Morský pelagiál

Delenie 1[5][3]:

  • epipelagiál (=epipelagická zóna, trofogénna vrstva) – do hĺbky cca. 200 m
  • batypelagiál (=batypelagická zóna, trofolytická vrstva):
    • vrchná batypelagická zóna – cca. 200 m až 1 000 m
    • dolná batypelagická zóna – viac ako 1 000 m

Delenie 2[12][13][14]:

  • epipelagiál – do 200 m
  • batypelagiál v širšom zmysle:
    • mezopelagiál (=prechodná zóna) – 200 m až 1 000 m
    • batypelagiál v užšom zmysle – 1 000 m až cca. 3 000/4 000 m
  • abysopelagiál v širšom zmysle:
    • abysopelagiál v užšom zmysle – cca. 3 000/4 000 m až 6 000 m
    • hadopelagiál (=ultraabysál) – viac ako 6 000 m

Delenie 3[4]:

  • trofogénna zóna (=epipelagiál)
  • trofolytická zóna
    • batypelagiál – 200 až 800 m
    • hemipelagiál – 800 až 2 400 m (Poznámka: Ale porovnaj odchylnú definíciu hemipelagickej oblasti v úvodnej definícii tohto článku)
    • eupelagiál – viac ako 2 400 m (Poznámka: Ale napr. Encyklopédia Zeme stotožňuje termín „eupelagická oblasť“ s celou pelagickou oblasťou)

Delenie 4[15][10][16][17]:

  • eufotická zóna (=fotická zóna) – do cca. 100 m (t. j. vrchná časť epipelagiálu)
  • dysfotická zóna (=disfotická zóna) – cca. 100 až 1 000 m (t. j. spodná časť epipelagiálu a mezopelagiál), v niektorých zdrojoch je táto zóna zaraďovaná pod eufotickú zónu (ktorá sa potom teda končí až pri 1 000 m)[pozn 1], v niektorých iných zdrojoch je zas naopak zaraďovaná pod afotickú zónu (ktorá sa potom teda začína už pri 100 m)
  • afotická zóna – viac ako 1 000 m (t. j. batypelagiál v užšom zmysle a abysopelagiál)

Jazerný pelagiál[4][18][19][10]
  • trofogénna zóna:
    • epilimnión v širšom zmysle:
      • vrchný pelagiál
      • epilimnión v užšom zmysle
    • metalimnión
  • trofolytická zóna (hypolimnión)

Poznámky
  1. Niektoré z týchto zdrojov terminologicky rozlišujú medzi fotickou zónou [=0 – 1 000 m] a eufotickou zónou [=0 – 100 m].

Referencie
  1. Meeresbiologie. In: Lexikon der Biologie. [CD-ROM] München : Elsevier, Spektrum, Akad. Verl., 2005. ISBN 3-8274-0342-1.
  2. Meer. In: Brockhaus-ABC Biologie Teil: Bd. 2., Me - Z. 6., überarb. u. erw. Aufl. Leipzig : Brockhaus, 1986. ISBN 3-325-00120-3. S. 537. ; Pelagial. In: Brockhaus-ABC Biologie Teil: Bd. 2., Me - Z. 6., überarb. u. erw. Aufl. Leipzig : Brockhaus, 1986. ISBN 3-325-00120-3. S. 663. ; See. In: Brockhaus-ABC Biologie Teil: Bd. 2., Me - Z. 6., überarb. u. erw. Aufl. Leipzig : Brockhaus, 1986. ISBN 3-325-00120-3. S. 805.
  3. ŘÍHOVÁ AMBROŽOVÁ, Jana. Pelagiál. In: Encyklopedie hydrobiologie : výkladový slovník [online]. Praha : VŠCHT Praha, 2007, [cit. 2017-03-24]. Dostupné online.
  4. Pelagial. In: Brockhaus - die Enzyklopädie Digital. [CD-ROM] Mannheim: Bibliogr. Inst. und Brockhaus, 2003. ISBN 3-7653-9377-0.
  5. pelagická oblasť. In: ČINČURA, Juraj, ed. Encyklopédia Zeme. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1983. 717 s. S. 443.
  6. SEIBOLD, Eugen. Der Meeresboden : Ergebnisse und Probleme der Meeresgeologie. [reprint vydania z 1974] Berlin, Heidelberg : Springer Berlin Heidelberg, 2013. Dostupné online. ISBN 978-3-642-80858-6. DOI:10.1007/978-3-642-80858-6 S. 8-9.
  7. Meer. In: Lexikon der Geographie. [CD-ROMs] Heidelberg ; Berlin : Spektrum, Akad. Verl., 2002. ISBN 3-8274-0418-5.
  8. pelagiál. In: BETINA, Vladimír, et al. Malá encyklopédia biológie. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1975. 556 s. (Malá encyklopédia.) S. 361.
  9. Pelagial. In: Duden online, .
  10. ŘÍHOVÁ AMBROŽOVÁ, Jana. Biocenóza stojatých vod. In: Encyklopedie hydrobiologie : výkladový slovník [online]. Praha : VŠCHT Praha, 2007, [cit. 2017-03-24]. Dostupné online.
  11. Pelagial. In: Brockhaus-ABC Biologie Teil: Bd. 2., Me - Z. 6., überarb. u. erw. Aufl. Leipzig : Brockhaus, 1986. ISBN 3-325-00120-3. S. 663.
  12. Pelagial. In: Lexikon der Biologie. [CD-ROM] München : Elsevier, Spektrum, Akad. Verl., 2005. ISBN 3-8274-0342-1.; Bathyal. In: Lexikon der Biologie. [CD-ROM] München : Elsevier, Spektrum, Akad. Verl., 2005. ISBN 3-8274-0342-1.; bathymetrische Gliederung. In: Lexikon der Biologie. [CD-ROM] München : Elsevier, Spektrum, Akad. Verl., 2005. ISBN 3-8274-0342-1.; Meeresbiologie. In: Lexikon der Biologie. [CD-ROM] München : Elsevier, Spektrum, Akad. Verl., 2005. ISBN 3-8274-0342-1.
  13. Meer. In: Brockhaus-ABC Biologie Teil: Bd. 2., Me - Z. 6., überarb. u. erw. Aufl. Leipzig : Brockhaus, 1986. ISBN 3-325-00120-3. S. 537.
  14. https://www.natur.cuni.cz/fakulta/studium/czv/u3v/vodni-ekosystemy-more-shrnuti.pdf slide 16
  15. https://www.natur.cuni.cz/fakulta/studium/czv/u3v/vodni-ekosystemy-more-shrnuti.pdf slide 16 a 19
  16. photic zone. In: A Dictionary of Plant Sciences [online]. Encyclopedia.com, [cit. 2017-03-29]. Dostupné online.
  17. Open University Course Team. Seawater : Its Composition, Properties, and Behaviour. 2nd ed. / rev. for the course team by John Wright and Angela Colling. Oxford [England] ; New York : Pergamon Press, in association with the Open University, 1995. 168 s. Dostupné online. ISBN 0080425186. S. 63.
  18. See. In: Lexikon der Geowissenschaften. [CD-ROMs] Heidelberg ; Berlin : Spektrum, Akad. Verl., 2002. ISBN 978-3-8274-1655-1.
  19. See. In: Brockhaus-ABC Biologie Teil: Bd. 2., Me - Z. 6., überarb. u. erw. Aufl. Leipzig : Brockhaus, 1986. ISBN 3-325-00120-3. S. 805.
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.