Panenská ulica (Bratislava)
Panenská ulica je ulica v Starom Meste v Bratislave. Nachádza sa medzi ulicami Staromestská a Palisády a je napojená na Hodžovo námestie. Pôvodne to bola ulica bratislavských remeselníkov a vinohradníkov.
| Panenská ulica | |||
| ulica/námestie | |||
 | |||
| Štát |  | ||
|---|---|---|---|
| Mesto | Bratislava | ||
| Mestská časť | Staré Mesto | ||
| Súradnice | 48°08′53″S 17°06′16″V | ||
| PSČ | 811 03 | ||
 Poloha v rámci štátu  Poloha v rámci štátu
| |||
 Poloha v rámci mesta Poloha v rámci mesta
| |||
| Freemap.sk: mapa | |||
| Mapový portál GKU: katastrálna mapa | |||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
| |||
Dejiny
Vznikla v stredoveku v priestore, ktorý sa nazýval Nunnenpeunt, čo bol vtedy majetok ženskej rehole klarisiek. V roku 1879 bola premenovaná na ulica Mateja Bela, ktorý bol vtedy riaditeľ blízkeho evanjelického lýcea. Po prvej svetovej vojne dostala názov Panenská.
Súčasná Panenská ulica bola ešte v 16. storočí pomerne bezvýznamná. V 70. rokoch 17. storočia stúpol jej význam po tom, ako sem bolo premiestnené cirkevné centrum evanjelikov z vnútorného mesta. Nachádzajú sa tu dva evanjelické kostoly postavené v druhej polovici 18. storočia, ktoré pripomínajú významné kultúrne centrum evanjelikov. Na ulici sa sústreďoval spoločensko-kultúrny život a má pomerne bohatú históriu. Množstvo domov má charakter šľachtických palácov. Budova na čísle 9 slúžila ako továreň na "šampanské" víno a v druhom nádvorí bola kvetinová záhrada s kvetmi cudzokrajného pôvodu. Dom číslo 10 bola prvá bratislavská sieň starožitností. Väčšina zachovaných domov zo starej zástavby sú barokové alebo klasicistické budovy.
Galéria
Pamätná tabuľa bývalého Fernolayovho domu na Panenskej 1, kde býval Ľudovít Štúr a sídlila redakcia Slovenských národných novín
