Pacov (zámok)

Na mieste dnešnej budovy zámku sa nachádzal pôvodne hrad postavený pravdepodobne niekedy v 13. storočí,[3][1][2] pričom prvá zmienka o hrade pochádza z roku 1316. V 14. storočí vlasnil hrad a celé panstco Pacov kráľ Ján Luxemburský, ktorý ho dal v roku 1345 do zálohy Petrovi z Rožmberku. Po vyplatení panstvo zmenilo niekolko majiteľov až bolo v roku 1401 predané rodu Malovcov z Pacova. Počas ich vlastníctva bol hrad prestavaný, ale presný dátum tejto prestavby nie je známy.[2][3]

Rod Malovcov za Pacova vymrel v roku 1515 po meči a dve posledné dcéry Malovcov predali hrad s panstvom v roku 1528 Václavovi Robmhápovi zo Suchej. Syn Václava Robmhápa zo Suchej, Žigmund predal v roku 1550 hrad Oldřichovi Španovskému z Lisova a po jeho smrti keď sa majetok delil medzi jeho päť synov, pripadlo pacovské panstvo synovi Michalovi. Tento zastával významné funkcie v zemskej správe, bol horlivým stúpencom evanjelickej cirkvi a predpokladá sa, že práve v období jeho pôsobenia bol hrad prestavaný na zámok. Jeho syn Mikuláš predal pacovské panstvo následne v rokz 1616 Anastázii Vítovej zo Rzavého. Panstvo užíval jej syn ktorému, ale bolo zkonfiškované z dôvodu jeho účasti na stavovskom povstaní v rokoch 1618 - 1620. Panstvo mu bolo zkonfiškované v roku 1622 a v roku 1623 ho získala jeho švagriná Anna Markéta Šléglová.[2]

V roku 1630 kúpili panstvo Ján starší Černín z Chudeníc a jeho manželka Zuzana. Tá po ovdovení predala panstvo svojmu zaťovi, cisarskému generálovi Žigmundovi Myslíkovi z Hyršova. Po jeho úmrtí spravovala panstvo až do svojej smrti v roku 1666 jeho druhá manželka Johanka Eusebie Barbora, rodená grófka zo Žďáru. Podla generálovej poslednej vôle pripadlo panstvo po jej smrti do vlastníctva kláštora karmelitánov na pražskej Malej Strane.[2]

Karmelitáni začiatkom 18. storočia prestavali zámok na kláštor a v roku 1708 sa do Pacova prisťahovali. V roku 1719 bol pri kláštore pristavaný kostol svätého Václava. V roku 1787 bol kláštor zrušený a pripadol náboženskému fondu.[3][2][1]<

V roku 1835 kúpili pacovské panstvo vrátane dedín Roučkovice, Samšín, Cetoraz, Bedřichov, Zhořec a Salačova Lhota Maximilián Bedřich Gudenus a jeho manželka Otýlia z Mirbachu. V roku 1844 panstvo odkúpili kniežacia rodina Löwenstein-Wertheim-Freudenbergových.[2]

V roku 1864 sa vo vychodnom, dnes už neexistujúcom krídle zámku narodil významný český básnik Antonín Sova.[2][3]

Po požiari v roku 1884 bolo zbúrané východné krídlo zámku.[2]

V 70. rokoch 19. storočia získal pacovské panstvo viedenský advokát dr. Adolf Weiss a jeho rod vlastnil Pacov až do roku 1945. V tomto období sa nachádzala v severnom krídle zámku škola a priestory boli využívané aj pre divadelné predstavenia pacovských ochotníkov a to do roku 1926.[2][3]

Od roku 1945 až do roku 1997 sídlil zámku vojenský útvar.[1][3]

Zámok bol pôvodne štvorkrídlový s nádvorím v strede, východné krídlo bolo zbúrané. Jeho súčasný vzhľad sa okrem demolície východného krídla príliš nezmenil od veľkej prestavby na začiatku 18. storočia. Zámok stojí v severnej časti námestia Slobody a na tejto strane ho uzatvára. Od samotného námestia je oddelený malým parkom. Najstaršia časť je západné krídlo zámku, v severnom krídle sa zachovali klenuté pivnice, zvyšky opevnenia ako aj kruhovitej veže. Okolo zámku kedysi bola vybudovaná priekopa, ktorá dnes už neexistuje, jej zvyšky sú však stále viditeľné na západnej strane zámku.[2]

V dnešnej dobe je zámok v Pacove majetkom štátu a nachádza sa v ňom mestský úrad,[3][1][2] knižnica, turistické informačné centrum a taktiež Múzeum Antonína Sovy. V múzeu sa nachádza niekoľko expozícií. Jedna je venovaná histórii Pacovska, druhá Pacovu a jeho spojením s motocyklovým športom, tretia predstavuje život a dielo básnika Antonína Sovu a štvrtá je galéria venovaná dielu pacovského maliara, akademického umelca Jána Autengrubera.[1][3]

• 
  Pohľad na nádvorie zámku
• 
  Južné krídlo zámku a parčík, ktorý oddeluje zámocký areál od námestia Slobody
• 
  Zvyšky opevnenia bývalého hradu