Párovce

Archeologické nálezy pri kostolíku sv. Štefana Kráľa svedčia o súvislom osídlení Pároviec od 8. storočia. Sú najstaršou historicky doloženou židovskou osadou na území Slovenska. V roku 1703 vypálili Párovce Rákociho vojská. V polovici 18. storočia boli Párovce zemianskou obcou a zároveň kupeckým a remeselníckym predmestím Nitry. V roku 1886 sa Párovce na nátlak župy formálne pripojili k mestu Nitra, pretože prakticky s ním už dávno splynuli po celej dĺžke spoločných hraníc intravilánu. Staré Párovce boli definitívne zbúrané v 50-tych rokoch 20. storočia, keď nastalo veľkoplošné búranie periférnej štvrte rodinných domov. Okrem nich tu zaniklo 13 kúrií, 5 hostincov, 2 synagógy, židovská ľudová škola a talmudistická rabínska škola. Na ich mieste vyrástla nová zástavba bytových domov s vybavenosťou, navrhnutá v duchu socialistického realizmu. Jediné výraznejšie budovy, ktoré sa zachovali zo starých Pároviec, sú kostol sv. Štefana na zaniknutom Koceľovom námestí a secesná budova bývalej transformátorovej stanice, ktorá sa dnes využíva na kultúrne účely (tzv. Trafačka). Okrem nich sa zachovali len niektoré ojedinelé budovy a tiež malý trojuholník skrátených ulíc Koceľova, Priehradná a Nová pri ich vyústení do Ulice Janka Kráľa (z druhej strany odťaté novo vytvorenou Schurmanovou ulicou, ktorá na malom úseku do seba integrovala zaniknutú Remenársku ulicu); táto zvyšková zástavba je dnes ako izolovaný ostrov pôvodnej zástavby súčasťou mestskej pamiatkovej zóny Nitry, s ktorou inak územne netvorí celok.[1]

Hlavnú koncepciu nového sídliska navrhol Michal Maximilián Scheer v spolupráci s Gabrielom Strážovcom, Štefanom Sojkom a kol. Návrh a výstavba obytného obvodu s 2300 bytmi a vybavenosťou prebiehala v rokoch 1956 – 1963. Na území väčšej časti Pároviec mali vzniknúť sídliská Párovce I (dnešné Párovce) a Párovce II (dnes sídlisko pozdĺž Štúrovej ulice v západnej časti centra). Historické Párovce sa tiahli až po dnešné sídlisko Klokočina (Párovský cintorín a Židovský cintorín sa dnes zachádzajú na začiatku tohto sídliska a stratili svoji historickú kontinuitu s pôvodnou mestskou časťou Párovce) a na západnom okraji hraničili s pôvodnou obcou Mlynárce (dnes tiež súčasť Nitry) v oblasti dnešnej Rybárskej ulice (aj toto historické povedomie zaniklo a časť Pároviec za dnešným predimenzovaným kruhovým objazdom sa bežne pokladá za súčasť Mlynáriec). Vtedajšie podmienky mesta určovali zachovanie nadjazdu cez železničnú trať Nitra – Lužianky a styčný bod Párovskej a Vodnej ulice. Dôraz pri riešení Štúrovej ulice mal byť kladený na vstupný priestor do mesta, pričom sa brala do úvahy aj križovatka Štúrovej a Párovskej ulice, kde mala byť umiestnená veľká administratívna budova Pozemných stavieb. Podmienky ďalej ukladali použitie 4 - 5 podlažných bytových domov s maximálnou opakovateľnosťou objektov. Porota potom dňa 24. 4. 1957 vyhodnotila súťažné návrhy a vybrala koncepciu architekta Scheera. Za pozitíva návrhu bolo považované hlavne využitie prírodných daností terénu, priaznivý prechod medzi súvislou zástavbou mesta a jeho okrajom, vytvorený rytmickým radením objektov. Vyzdvihnuté bolo taktiež použitie progresívneho konštrukčného systému objektov (masovo produkované bežné dobové paneláky) a výhodné ekonomické riešenie.

Dnešné sídlisko Párovce tvorí územie vymedzené ulicami Palánok na východe (bývalá hranica medzi Nitrou a Párovcami), Janka Kráľa a Štúrovou, južným pokračovaním je sídlisková zástavba medzi Štúrovou a železničnou traťou. Sídliskovým areálom prechádza vytvorená široká Štúrova ulica, ktorá je pokračovaním výpadovky smerom na Bratislavu z centra mesta Nitry. Ulica má mestský ráz. Kolmo na ňu sú usporiadané obytné domy kombinované s obchodmi, službami a administratívou. Najčastejšie sa opakujú dva typy domov – výškový bodový dom s konkávne zakrivenou strechou strešnej nadstavby a pozdĺžny sekciový dom. Sídlisko však nakoniec nebolo dokončené v plánovanom rozsahu. Zaujímavým bolo pretvorenie prírodného prostredia tzv. Rolfesovej bane – po výsadbe zelene a doplnení malou architektúrou sa malo využívať na rekreačné účely, avšak vzhľadom an pokračujúcu eróziu svahov a priame ohrozenie blízkej zástavby je dnes uzavretou zónou. Urbanistická skladba i architektonický výraz domov zaraďuje sídlisko Párovce k typickým príkladom neskorej moderny a socialistickej architektúry na Slovensku.

Druhá, odvrátená strana tejto veľkej asanácie takmer polovice pôvodného mesta zostáva dodnes zamlčaná resp. nereflektovaná a súvisí s deportáciami židovského obyvateľstva počas II. svetovej vojny, rozsiahlym vyvlastnovaním bytového fondu a pozemkov v prvej fáze komunistického režimu, megalomanskými projektmi "ľudovodemokratického" režimu a s vyhladzovaním "maloburžoáznych prežitkov" v mestskej architektúre: popri málo hodnotnej bežnej architektúre sa starostlivo zahladili stopy židovskej kultúry v Nitre (zbúraním dvoch starých synagóg, židovských kúpeľov, talmudistickej rabínskej školy, honosnej židovskej ľudovej školy, ako aj celej samostatnej židovskej nemocnice) i stopy "feudálno-maloburžoáznych prežitkov" (napr. zbúraním 13 zemianskych kúrií).

• MV SR- Štátny archív v Nitre
• Dulla M., Moravčíková H.: Architektúra Slovenska v 20. storočí, vyd. Slovart

• www.apsida.sk - profil ranorománskeho kostola