Ovocie hnevu

Príbeh začína príchodom Toma Joada domov z väzenia. Po ceste stretáva Jima Casyho, ktorého poznal ako kazateľa ešte z detstva. Keď prídu do domu Joadovcov, nájdu ho opustený. Vyberú sa na farmu strýka Johna a tam nájdu celú rodinu, ako sa chystá na cestu do Kalifornie. Nakladajú všetok majetok, ktorý im ostal na náklaďák. Keďže im zhabali farmu a zem, veria, že v Kalifornii nájdu nový začiatok a zarobia si peniaze, tak ako to sľubujú letáčiky, distribuované po celej Oklahome. Jeho sestra Rose zo Sharonu čaká dieťa a to je symbolom nového začiatku, toho ktorý ich čaká v novej krajine. Tom sa rozhodne odísť spolu s rodinou, hoci má podmienku a nesmie opustiť štát Oklahoma. Povie si, že je to riziko, ktoré musí podstúpiť.

Po ceste zistia, že cesty sú preplnené ľuďmi s rovnakým osudom ako oni, ktorí podnikajú rovnakú púť do Kalifornie. Počas cesty počúvajú hrôzostrašné historky o hladujúcich rodinách a o nedostatku práce. Nechcú tomu veriť. Sčasti možno preto, aby nestratili nádej: “Čo to, do paroma, hovoríte, aký nezmysel? Ja mám letáčik, na ktorom stojí, že sa platia dobré mzdy a nedávno som videl noviny, kde stálo, že potrebujú ľudí na oberanie ovocia.”

Avšak postupne si uvedomujú, že možno ich vyhliadky nie sú až také dobré, ako dúfali. Vedia, že musia ísť ďalej, pretože nemajú už na výber. Počas cesty zomierajú starý otec i stará mama, ktorí boli symbolom ich starého života.

V Kalifornii nájdu iba davy ľudí, ktorí si hľadajú akúkoľvek prácu v nádeji, že dostanú aspoň nejaké peniaze. V dôsledku nedostatku práce, je však čosi takéto nemožné. Tragédia ich amerického sna spočíva v nemožnosti jeho splnenia.

Farmári sa začnú združovať do skupín, ako dôsledok zlého zaobchádzania s nimi. Mnohí hladujú a následne aj umierajú. Casy pripravuje vzburu, ktorá vyústi do násilností a Casyho zabijú. Tom nemôže vydržať toto bezprávie a zabije Casyho vraha. Keďže je v podmienke, musí ujsť. Sľubuje svojej matke, že nebude ďaleko a že kamkoľvek pôjde bude neúnavným obhajcom ľudu: “...Budem kdekoľvek -, kamkoľvek pozrieš. Kdekoľvek sa budú chudobní biť o kúsok chleba. Kdekoľvek bude policajt biť niekoho, budem tam. Keby Cassy vedel, nuž ja budem žiť v hneve ľudí a v smiechu detí, keď sú hladné a vedia, že je dobrá večera hotová. A keď naši ľudia budú jesť to, čo si sami dorobia a bývať v domoch, čo si sami postavili -, nuž budem tam. Rozumieš?...”

Dieťa Rose zo Sharonu sa narodí mŕtve a Steinbeck tak symbolicky pochoval nádeje rodiny na lepšie vyhliadky. Avšak koniec knihy predsa len sľubuje nový začiatok: Rose zo Sharonu kŕmi hladného muža svojim materským mliekom. Táto scéna je symbolom nádeje pre všetkých ľudí, že predsa len svitne na lepšie časy.