Outward Bound

Otcom konceptu vzdelávania, ktorým pracujú Outward Bound školy je Kurt Hahn. Jedno z jeho filozofických východísk, na ktorých je prístup založený, je heslo, ktoré vo francúzskom originále znie „Plus est en vous“ a voľne preložené znamená „Je vo vás viac, ako si myslíte“. Použil ho ako motto svojej školy v Gordonstoune a doplnil ďalším heslom: „Tvoja neschopnosť je tvojou príležitosťou“. Domnieval sa, že prekonávaním slabostí sa u žiaka posilňuje dôvera v samého seba, trpezlivosť a odhodlanie.[2] Rozvoj týchto charakterových vlastností vníma Hahn ako základný predpoklad pre budúcnosť ľudstva: „Nechajte deti stretnúť sa s víťazstvom aj porážkou. Keď doplníte nádrže ich vitality objavovaním a udržiavaním silných stránok, mali by ste sa sústrediť aj na ich slabosti. Je možné uprednostniť nadanie a dary dieťaťa a starostlivo pripravovať pôdu pre nenarušený reťazec ich úspechov. Môžete ich tak urobiť šťastnými, aj keď o tom pochybujem. Ale určite ich tak znevýhodníte v ich budúcom životnom boji.“[3]

Prvá Outward Bound škola bola otvorená v Aberdovey, vo Walese v roku 1941 Kurtom Hahnom, a Lawrencom Holtom s podporou spoločnosti Blue Funnel Line.[4] Outward Bound princíp bol jedným z výsledkov Hahnovej práce, ktorý vznikol počas jeho pôsobenia na škole Gordonstoun a pri tvorbe programu Cena vojvodu z Edinburghu. Pôvodnou misiou Outward Bound školy bolo umožniť mladým námorníkom zvládnuť drsné podmienky na mori tým, že sa naučia sebaistote, húževnatosti, vytrvalosti a nadobudnú reálne skúsenosti s drsnými prírodnými podmienkami.

Počas prvého roka fungovania školy pôsobil ako vedúci výchovy James Martin Hogan.[5] Toto poslanie bolo v ďalších rokoch rozvíjané kapitánom J.F. „Freddy“ Fullerom, ktorý v roku 1942 prevzal vedenie školy v Aberdovey a do roku 1971 slúžil hnutiu Outward Bound ako senior inštruktor.[6] Spoločnosť Blue Funnel Line dosadila na túto pozíciu práve Fullera, ktorý v prebiehajúcej bitke o Atlantik, ako člen posádky, prežil dva zásahy torpédom a 35 dní viedol záchranný čln Atlantickým oceánom bez strát na ďalších životoch.[7]

Od počiatku vzniku Outward Bound školy, základnou súčasťou programov bola komunitná práca, najmä v oblastiach záchranných služieb na mori a na horách. Pre Outward Bound školu vo Walese zostáva tento prvok dôležitou časťou všetkých kurzov pre inštruktorov aj žiakov.[5] Prvý Outward Bound kurz pre ženy sa uskutočnil v roku 1951.

Začiatkom 60-tych rokov bol Fuller vyslaný do Spojených štátov amerických aby pomohol založiť Outward Bound školu v štáte Colorado[8], Outward Bound USA, a prvý tréningový tábor Mierových zborov v štáte Puerto Rico.[9] Medzi ďalších význačnejších inštruktorov Outward Bound školy patria James Kielsmeier, Stan Hugill, Tom Kennerley, Paul Petzoldt, Robert B. Rheault, Karl Rohnke, Peter Willauer a Willi Unsoeld.[4][10][11]

Na Slovensku a v Česku sa ku konceptu Outward Bound školy približuje zážitková pedagogika, ktorej myšlienky sa objavujú už v učení Jána Amosa Komenského a jeho metóde „škola hrou“.

V 19. a začiatkom 20. storočia sa rozvíjala turistika, pre ktorú je charakteristické kombinovanie aktívneho pohybu s ďalšími činnosťami ako táborenie, spoznávanie prírody, histórie a pamiatok. V tomto období vznikali rôzne turistické kluby a postupne sa rozvíjala výchova v prírode. V druhej polovici 20. storočia existovali rôzne športové a mládežnícke spolky. Do Československa prišli prvé informácie o Outward Bound a v roku 1977 vznikla Prázdninová škola Lipnice. Po roku 1989 sa začali transformovať a vznikať nové mládežnícke organizácie na báze občianskych združení. Po roku 1993 získala označenie Outward Bound organizácia Štúdio zážitku, vznikli aj Individuálna mládežnícka aktivita či Strom života a mnohé ďalšie, ktoré sú dodnes aktívne a pomáhajú rozvíjať princípy zážitkovej pedagogiky[12]

Názov Outward Bound pochádza z námorného výrazu, ktorý označuje moment, kedy loď opúšťa bezpečie prístavu a vypláva na otvorené more. V námornom systéme ho zobrazuje vlajka nazvaná Modrý Peter (Blue Peter). Outward Bound školy ju používajú ako symbol pre cestu sebarozvoja, ktorú začínajú všetci účastníci OBI kurzov. J. F. Fuller vytvoril motto Outward Bound školy „Slúžiť, snažiť sa a nevzdať sa“ prevzatím slov básne „Ulysses“ od Alfreda Lorda Tennysona.

Od založenia školy v polovici minulého storočia, Outward Bound International umožňovala jednotlivcom testovať vlastné fyzické a psychické hranice pomocou náročných a dobrodružných outdoorových kurzov a programov. Tieto skúsenosti často predstavujú životnú zmenu, sú prostriedkom budovania vnútornej sily a zvyšovania povedomia medziľudskej vzájomnosti.[13] Na Slovensku s licenciou Outward Bound pracuje občianske združenie Štúdio zážitku Outward Bound Slovensko o.z.

Expedícia v Malých Karpatoch

Outward Bound kurzy postupujú podľa určitého „receptu“ alebo vzorca, nazvaného Model procesu Outward Bound (Outward Bound Process Model), ktorý dobre popísali Walsh a Golins (1976)[14]:

1. Vezmi pripraveného, motivovaného študenta (v zmysle: jedinec otvorený učiť sa)
2. Do predpísaného, neznámeho prostredia,
3. Spolu s malou skupinou ľudí,
4. Ktorí sú postavení pred sériu množiacich sa, vzájomne prepojených úloh zameraných na riešenie problému
5. Čo vytvorí v jedincovi stav nesúladu (nepohody), ktorý si vyžaduje adaptívnu reakciu a
6. Vedie k pocitu zvládnutia alebo kompetentnosti, ak je nastolená rovnováha.
7. Kumulatívny efekt týchto zážitkov vedie k reorganizácii osobných konceptov a informácií, ktoré jedinec o sebe má.
8. Študent bude aj naďalej pozitívne orientovaný pre ďalšie učenie a rozvoj.

V bežnej triede sa žiaci rozdelia do menších skupín pod vedením jedného alebo viacerých inštruktorov. Prvé dni, často ešte v základnom tábore, sa účastníci trénujú v outdoorových rekreačných aktivitách, ktoré budú súčasťou expedície a tiež vo filozofii Outward Bound školy. Po úvodných výzvach, stmeľujúcich skupinu, sa vyráža na expedíciu. Ako si postupne skupina začína vytvárať kapacitu pre efektívne tímové konanie, inštruktori čoraz viac prenechávajú rozhodovanie na jej vlastných pleciach.