Orazio Gentileschi

Veľmi skoro, snáď už ako trinásťročný, odišiel Orazio do Ríma, kde až do prvých rokov 17. storočia maľoval obrazy v štýle florentského manierizmu. V rokoch 1611 – 1612 spolupracoval s krajinárom Agostinom Tassim na výzdobe rímskeho paláca Pallavicini-Rospigliosi, ktorého majiteľom bol známy zberateľ umenia kardinál Scipione Borghese. Je možné, že sa podieľal aj na výzdobe blízkeho pápežského Palazzo del Quirinale, ktorý je dnes sídlom talianskeho prezidenta. Pracoval tiež na výzdobe kostolov Santa Maria Maggiore, San Nicola in Carcere, Santa Maria della Pace a San Giovanni in Laterano.

Lutnistka

Tassi sa stal hlavnou postavou nechutného, vleklého súdneho sporu, keď zneužil svoje postavenie učiteľa Oraziovej dcéry Artemisie a znásilnil ju.

Hlavný vplyv na Gentileschiho tvorbu mal najvýznamnejší maliar raného baroka Caravaggio, ktorý sa v poslednom desaťročí 16. a prvom desaťročí 17. storočia tiež zdržiaval v Ríme. Orazio patril k jeho najlepším nasledovníkom, takzvaným caravaggistom. Spojil Caravaggiovu techniku šerosvitu, chiaroscuro, s toskánskym zmyslom pre farebnosť a ženský pôvab. V roku 1603 Gentileschiho predvolali, aby svedčil na súde o Caravaggiovi. Roku 1612 vypovedal na súde znova, tentoraz v už zmieňovanom procese proti Agostinovi Tassimu.

Po Caravaggiovom úteku z Ríma sa v Oraziovej maľbe ešte viac prehĺbila toskánska lyrika charakterizovaná zvýšeným citom pre farbu a detail. Po dlhšom pobyte v oblasti Marche na severozápade Talianska odcestoval roku 1620 do Janova, neskôr do Benátok a nakoniec do Paríža na dvor kráľovnej Márie Medicejskej.

V roku 1626 odcestoval z Francúzska do Anglicka, kde sa stal dvorným maliarom kráľa Karla I.. V Londýne zostal do konca svojho života. Jeho maliarsky rukopis začal byť značne konvenčný a prehnane ozdobný, čo však anglickej šľachte vyhovovalo. Významný flámsky maliar Van Dyck ho zahrnul do svojich portrétov stovky význačných mužov.

Orazio Gentileschi zomrel v Londýne 7. februára 1639.

Madona s dieťaťom

K najlepším dielam Orazia Gentileschiho patria:

• Sv. Cecília a sv. Valerián, Galleria Borghese, Rím
• David po Goliášovej smrti, Palazzo Doria, Janov
• Zvestovanie, Galleria Sabauda, Turín – tento obraz, namaľovaný roku 1623 v Janove mnohí považujú za Gentileschiho najlepšie dielo, ktoré udivuje množstvom pôvabných detailov. Neprítomnosť šerosvitu ukazuje na odklon od umelcovho veľkého vzoru.
• Hlavným dielom Oraziovho anglického obdobia je séria nástropných obrazov v Queen´s House v Greenwichi. Dnes možno tieto obrazy vidieť v Marlborough House v londýnskom Westminsteri.

• Artemisia Gentileschiová

• Charlie Ayresová. Životy slavných umělců. 1. vyd. Praha: Slovart. 2008. 98 s. ISBN 978-80-7391-090-7
• B. Mráz, M. Mrázová. Encyklopedie světového malířství. 2. přeprac. vyd. Praha: Academia. 1988. 632 s. bez ISBN
• Kolektiv. Slovník světového malířství. 1. vyd. Praha: Odeon-Artia. 1991. ISBN 80-207-0023-4

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Orazio Gentileschi

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Orazio Gentileschi na českej Wikipédii.