Oliver Hardy

Po smrti otca v roku 1892 sa rodina odsťahovala do Milledgeville, kde matka prevádzkovala hotel. V roku 1910 začal pracovať v Palace Theater, prvom kine v Milledgeville. Roku 1912 odišiel do mestečka Jacksonville na Floride, kde sa rozvíjal filmový priemysel. Neuplatnil sa, a preto sa musel živiť ako spevák. V roku 1913 odišiel do Atlanty, kde sa zoznámil s pianistkou Madelyn Saloshinovou, ktorá sa stala jeho prvou ženou. O rok neskôr sa vrátil do Jacksonville, kde konečne zohnal prácu ako filmový herec u Lubin Company.
Jeho prvým filmom sa stal krátkometrážne Outwitting Dad. V roku 1915 natočil 50 krátkometrážnych filmov pre Lubin Studio. Neskôr, po presťahovaní do New Yorku, pracoval pre štúdiá Pathé, Casino a Edison. Po návrate do Jacksonville pracoval pre štúdiá Vim a King Bee, kde spolupracoval s napodobiteľom Charlieho Chaplina Billy Westom a komediálny herečkou Ethel Burton Palmer. V roku 1917 si ale odskočil do Los Angeles, kde pracoval ako nezávislý herec pre niekoľko hollywoodskych štúdií. S Billy Westom zotrval až do roku 1920. Rok nato sa prvýkrát objavil vo filme spolu s britským hercom Stanom Laurelom vo filme A Lucky Dog (produkcia GM Anderson). Do tej doby mal Oliver za sebou už cca 270 krátkometrážnych nemých filmov (väčšinou grotesiek), z ktorých sa do dnešných dní zachovalo okolo stovky.

V rokoch 1918 až 1923 nakrútil vyše 40 filmov pre štúdio Vitagraph. V roku 1919 sa rozviedol a v nasledujúcom roku sa znovu oženil s herečkou Myrtle Reevesovo. V roku 1924 začal pracovať pre štúdio Hal Roach Studios, kde spolupracoval s Charleyem Chasom. Roku 1925 si zahral vo filme Yes, yes, Nanette! po boku Jamesa Finlayson v réžii Stana Laurela. Roku 1926 mal hrať v ďalšom filme Get'Em Young pod režisérskym vedením Stana Laurela, ale musel byť hospitalizovaný kvôli popáleninám, ktoré utrpel pri varení jahňacieho stehna. Jeho rolu dostal Laurel. Do tej doby sa Laurel objavoval skôr za kamerou ako režisér. Počnúc týmto rokom sa Laurel orientoval prevažne na hereckú profesiu. Ešte toho istého roku si zahrali Hardy s Laurelom vo filme Forty-five Minutes from Hollywood, kde ale v žiadnom zábere neboli spoločne.

Zlomovým sa stal rok 1927, kedy s nimi producent Hal Roach podpísal spoluprácu. V nasledujúcich desaťročiach natočili spoločne 106 krátkometrážnych i celovečerných filmov. V roku 1936 sa rozviedol so svojou ženou Myrtle. Roku 1939 nakrútil Hardy komédiu Zenóbie bez Stana Laurela (v čase, keď spoločne čakali na predĺženie svojej zmluvy u Hal Roach Studia). V tomto období sa zoznámil s pomocníčkou scenáristu Lucille Jonesovú, s ktorou sa oženil o rok neskôr. Ďalšiu kariéru ovplyvnila druhá svetová vojna, čo sa premietlo aj do niektorých ich neskorších filmov. Hardy a Laurel začali pracovať pre USO (United Service Organizations) a podporovali vojnové úsilie spojencov. V tomto období natočili aj filmy Laurel a Hardy v cudzineckej légii (The Flying Deuces), Laurel a Hardy študujú (A Chump at Oxford) a Laurel a Hardy na mori (SAPS at Sea). Snímka SAPS at Sea bola ich posledným filmom v produkcii Hala Roacha. Nasledujúce filmy, ktoré natočili v spolupráci so spoločnosťou 20th Century Fox, už nedosiahli úspechu ich predchádzajúcich filmov. V roku 1949 si zahral vedľajšiu úlohu vo westerne The Fighting Kentuckian po boku Johna Wayna. Rovnako bez Laurela si zahral ešte v nasledujúcom filme Cesta k úspechu (Riding High) po boku Binga Crosbyho. V rokoch 1950 až 1951 natočili Hardy s Laurel v Európe svoj ​​posledný celovečerný film Laurel a Hardy zdedili ostrov (Atoll K alebo UTOPIA), ktorý vznikol v koprodukcii Francúzska a Talianska.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Oliver Hardy

Stan Laurel

• Oliver Hardy v Internet Movie Database (po anglicky)
• Oliver Hardy v Česko-Slovenskej filmovej databáze