Ohradzovanie

Ohradzovanie je proces zaberania a ohradzovania veľkých celkov pôdy vlastnenej pôvodne občinami a roľníkmi v Anglicku v 15.-19. storočí, najmä v 16.stor. a potom v 18. stor.. Je predmetom mnohých ekonomických, sociologických a historických analýz. Výrazne prispel k modernizácii anglickej spoločnosti na začiatku kapitalizmu.

Vykonávali ho spočiatku jednotliví šlachtici, neskôr štát. V rokoch 1730 - 1780 tento spôsob zaberania pôdy predpísalo vyše 5000 zákonov britského parlamentu. Ohradzovanie sprevádzalo násilné vyháňanie roľníkov z pôdy a ničenie ich usadlostí.

Motívom bolo v 15. - 16. storočí získať pastviny na rožširovanie chovu oviec (pretože bol nízky dopyt po anglickej vlne) a od 18. stor. zvýšenie obilnej produkcie (pretože došlo k populačnej explózii a priemyselnej revolúcii).

Cielom bolo vytvoriť na ohradených pozemkoch individuálne pozemkové vlastníctvo jediného vlastníka a nahradiť tak starý systém otvorených polí (openfield), ktorý bol spätý s kolektívnymi povinnosťami (spoločné určovanie časového postupu prác, spoločné využívanie obecných pozemkov a pod.). Individuálne vlastníctvo podporovalo obchodovanie s pôdou. Tento systém znamenal aj odstránenie úhorového hospodárstva a zavedenie striedavého hospodárstva (striedanie obilia a kŕmnych plodín).