Obliehanie Kut al-Amary

Po Bitke pri Ktésifóne ustúpila šiesta divízia Britskej Indickej armády pod vedením generála Charlesa Townshenda na sever do mesta Kut, kde dorazila približne 3. decembra 1915. Townshend, prenasledovaný osmanskými jednotkami pod vedením Halila Pašu, sa rozhodol ostať v meste a nepokračovať ďalej smerom k Basre. Kut poskytoval dobré obranné postavenie, na druhej strane zásobovanie z Basry sa tým predĺžilo.

Osmanské jednotky o sile asi 11 tisíc mužov k mestu dorazili 7. decembra. Velil im rešpektovaný nemecký generál Colmar Freiherr von der Goltz. Ten po úvodných útokoch v decembri nariadil vybudovanie obliehacích opevnení. Townshend po necelom mesiaci obliehania požiadal o povolenie k prelomeniu obliehania a následnému ústupu, jeho veliteľ, generál John Nixon, však v obliehaní videl príležitosť na naviazanie časti osmanských síl v regióne a túto žiadosť zamietol. Keď však Townshend (ako sa neskôr ukázalo) nepresne nahlásil, že jeho jednotky majú zásoby jedla iba na jeden mesiac, začala sa urýchlene organizovať záchranná operácia. Aj kvôli štrukturálnej prestavbe britského armádneho velenia (War Office) však došlo k jej omeškaniu a očakávané posily boli aj na konci decembra stále iba v oblasti Suezu. Zmätky v komunikácii a nepresné hlásenie Townshenda o stave zásob, ktoré v skutočnosti mohli obliehaným jednotkám vystačiť na 4 až 5 mesiacov, sa neskôr ukázali byť ako fatálne.

K prvému kontaktu v rámci snahy o oslobodenie obliehaných jednotiek došlo 6. januára 1916, kedy expedičné jednotky pod velením Fentona Aylmera o sile asi 19 tisíc mužov dorazili k mestu Šejch Sa'ad. Po prvotných neúspešných útokoch a následných ťažkých bojoch sa Britom 9. januára definitívne podarilo osmanských obrancov z oblasti vytlačiť a zaznamenať si tak prvé víťazstvo. Ustupujúci Osmani sa opevnili na brehu rieky Wadi, kde ich o 4 dni neskôr dostihli Aylmerove jednotky opäť a v následnej bitke sa im podarilo nadviazať na svoje predošlé víťazstvo. Osmani tak boli nútení k ďalšiemu ústupu, po ktorom sa opevnili pri priesmyku Hanna. Tu došlo 21. januára k ďalšej bitke, v ktorej však už Aylmer utrpel ťažkú porážku a prišiel o 2 700 mužov, čo boli pre obliehaný Kut katastrofálne správy.[3]

Po bitke pri Hanne do oblasti dorazil aj samotný Halil Paša s posilou ďalších 20 až 30 tisíc mužov. Aylmer, ktorý medzitým získal ďalšie posily, utrpel 8. marca v bitke o pevnosť Dudžajla ďalšiu porážku, pri ktorej stratil ďalších 4 000 mužov. 12. marca bol zbavený velenia a jeho miesto prebral generál George Gorringe. Rovnaký osud ešte predtým postretol i samotného Nixona, ktorého nahradil vrchný veliteľ Percy Lake. Na začiatku apríla mali Briti v oblasti okolo 30 tisíc vojakov, približne rovnaký počet, ako nepriateľ. V sérii útokov počas celého mesiaca sa britským jednotkám darilo pomaly postupovať smerom k obliehaným spojencom, bolo to však za cenu vysokých strát.

V zúfalej snahe pomôcť obliehanému Townshendovi a jeho mužom kráľovské letectvo dokonca pristúpilo k zhadzovaniu zásob, čo bola vôbec prvá operácia tohto druhu v dejinách. Množstvo zhodených zásob ale nebolo dostatočné, veľa zhodených zásielok navyše minulo svoj cieľ. Briti dokonca Osmanskej ríši ponúkli 2 milióny libier (ekvivalent približne 150 miliónov britských libier v roku 2016) výmenou za obliehané jednotky, Enver Paša však túto ponuku odmietol.[4] O pomoc boli požiadaní i Rusi, ktorí v apríli vyslali Britom na pomoc 20 tisíc kozákov pod vedením Nikolaja Baratova. Na konci mesiaca ho však zastihla správa o tom, že obliehaní spojenci kapitulovali.[5]

Generál Townshend sa Osmanom vzdal 29. apríla 1916, po 147 dňoch od začiatku obliehania. 65 až 70 percent britských a 15 až 30 percent indických jednotiek počas neho zahynulo následkom chorôb a zranení, preživších asi 13 tisíc mužov padlo do osmanského zajatia. Veľké množstvo z nich zajatie neprežilo. Samotný Townshend bol väznený v relatívnom prepychu na ostrove v Marmarskom mori. Straty Britov pri opakovaných pokusoch o dosiahnutie obliehaných jednotiek sa odhadujú na 30 tisíc mužov, Osmani za rovnaké obdobie stratili približne tretinu z toho. Konca obliehania sa nedožil ani osmanský veliteľ Goltz, ktorý zomrel 19. apríla, pravdepodobne na týfus.

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Siege of Kut na anglickej Wikipédii.