Obývateľná základňa

Obývateľná základňa (iné názvy: základňa,[1] trvalá základňa, trvalo osídlená základňa, vesmírna, al. kozmická základňa) je obývateľné zariadenie umožňujúce pobyt človeka bez skafandra na inej planéte, alebo vesmírnom telese, zabezpečujúc mu podmienky pre život, oddych a prácu. Obývateľné základne sú jedným zo základných prvkov vesmírnej architektúry[2] kolonizácie vesmíru.

Concept NASA v umeleckom stvárnení
Vízia habitatov publikovaná NASA z „CASE FOR MARS“ z 80. rokov 20. storočia. ISRU, využitie pôdy na ochranu objektov

Hlavný rozdiel základne oproti kozmickej stanici v otvorenom vesmíre je v prirodzenej gravitácii, ktorá život na základni síce zjednodušuje, ale komplikuje logistiku. Veľkou výhodou trvalých základní ale je možnosť ISRU, (angl. In situ resource utilization) - využitia miestnych zdrojov na zvýšenie sebestačnosti a radiačnej a protimeteorickej ochrany základne.

Základné funkcie
Marťanský skleník - koncept
Prvý ľudia na Marse – umelecká predstava

Medzi základné funkcie základne patrí:

  • Zabezpečenie životných podmienok (najmä vzduch, teplota, svetlo)
  • Zabezpečenie energií
  • Zabezpečenie potravín a vody
  • Vytvorenie priestoru pre regeneráciu a oddych
  • Vytvorenie priestoru pre súkromie
  • Vytvorenie priestoru pre hygienu
  • Vytvorenie priestoru pre komunikáciu
  • Vytvorenie priestoru pre prácu
  • Vytvorenie priestoru pre spracovanie jedla a odpadu
  • Vybudovanie zásobovacích priestorov
  • Vybudovanie technologických priestorov
  • Vybudovanie prechodových komôr a hermetických uzáverov
  • Zabezpečenie radiačnej ochrany
  • Zabezpečenie protimeteorickej ochrany

Mobilné a dočasné základne väčšinu týchto potrieb spravidla zabezpečujú zo zásob. Pri stabilných a najmä trvalých základniach sa predpokladá väčšia miera ISRU - využitia miestnych zdrojov. Pre kolonizáciu planét je ideálne dosiahnuť aspoň čiastočnú sebestačnosť a to najmä uvedeným využitím miestnych zdrojov a recykláciou.

Plánované základne

Najpravdepodobnejšie dôjde najskôr ku kolonizácii Mesiaca a vybudujú sa základne na Mesiaci (angl. Moonbase)[3] a následne základne na Marse (angl. Mars base).[4]

Simulovaný pobyt
HI-SEAS - test skafandra

Vzhľadom na špecifické podmienky spolužitia obyvateľov základne a vývoj a testovanie technologických zariadení, sa realizovalo a realizuje mnoho simulačných projektov.[5]

Štola 88

Významným projektom v Česko-Slovensku bol v roku 1988 multidisciplinárny izolačný projekt Štola 88,[6] ktorý simuloval cestu na Mars. Časť týmu sa zúčastnila ruského projektu podobného zamerania - Mars 500.

HI-SEAS

HI-SEAS je projekt simulovaného pobytu na Marse - stanica vyvinutá pre NASA, kde v roku 2018 bola veliteľkou expedície jej súčasná riaditeľka, slovenka Michaela Musilová.[7]

Projekt Moonwalk

v rámci projektu Moonwalk bol testovaný modul SHEE (angl. Self-deployable Habitat for Extreme Environments).[2] Flexibilný prístrešok - habitat[5] - do extrémnych podmienok, v ktorom môže posádka dvoch ľudí bez zásahu zvonka prežiť dva týždne.[8]

Sci-fi

Vesmírne základne sa vyskytujú v rôznej literatúre i filmoch. Realisticky boli zobrazené napr. vo filmoch Marťan, Moon, alebo Avatar

Pozri aj

Referencie
  1. Slovenská astrobiologička Michaela Musilová testovala podmienky pre základňu na Mesiaci - https://vedanadosah.cvtisr.sk/
  2. Na Slovensko príde vesmírna architektka, ktorá navrhla aj mesačnú orbitálnu stanicu - forbes.sk
  3. America to the Moon by 2024 – NASA's FY 2020 Budget Amendment Summary [online]. . Dostupné online.
  4. Lockheed Martin prezentácia IAC 2017
  5. Michaela Musilová velila simulovaným misiám na Mars - forbes.sk
  6. Fialová Barbora, Vědci simulovali cestu na Mars. V Tišnově
  7. Svetová Žena z Marsu pôsobí aj na STU [online]. Bratislava : Slovenská technická univerzita, 2020-12-09, [cit. 2021-03-07]. Dostupné online.
  8. S.H.E.E. - Self-deployable Habitat for Extreme Environments (angl.)
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.