Oľga Odzganová

Narodila sa v Seredi a študovala na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.

Jej prvým pôsobiskom bola Pedagogická škola v Krupine, odkiaľ prešla pracovať priamo do vtedajšieho Československého rozhlasu v Bratislave (1957). Tu začínala najprv vo Vysielaní pre školy, kde sa zameriavala na spoluprácu s Detským speváckym zborom Československého rozhlasu a s jeho vtedajším zbormajstrom Ondrejom Franciscim.

Keď sa začalo vysielanie jednej z najpopulárnejších rozhlasových relácií pre mládež Na modrej vlne (prvú relácia odznela 15. septembra 1961 a vysielala sa až do roku 1990), stala sa najmä jej hudobnou redaktorkou a spolumoderátorkou. Prostredníctvom nej mohli mladí ľudia začať spoznávať reprezentantov progresívnej domácej i západnej populárnej hudby, najmä rockovej.

Niekoľko rokov pôsobila ako kultúrna redaktorka v rozhlasovom spravodajstve a ako redaktorka redakcie symfonickej, opernej a komornej tvorby Slovenského rozhlasu až do odchodu do dôchodku v roku 1990.

Oľga Odzganová sa výrazne zaslúžila o popularizáciu umenia, najmä rôznych hudobných žánrov v množstve relácií pre široké poslucháčske zázemie.

Posledné roky života prežila v regióne Horná Nitra. Po dlhej a náročnej chorobe zomrela dňa 19. februára 2012 v bojnickej nemocnici. Telesné pozostatky boli uložené na cintoríne v obci Opatovce nad Nitrou.

Peter Brhlovič, K anatómii cenzúry rocku na Slovensku (1958 – 1989): „Dierou v ideologickom člne režimu na Slovensku sa však začiatkom šesťdesiatych rokov stala rozhlasová relácia Na modrej vlne, vysielaná každý piatok večer po Rozhlasových novinách. Hoci jej názov vychádzal z modrej farby košieľ Československého zväzu mládeže, mládež sa na ňu chytala pre úplne iný dôvod. Hudobná redaktorka Oľga Odzganová zaraďovala medzi rôzne rozhovory a úvahy Ernesta Weidlera najmä aktuálne hity z divadielka Semafor, ale, sem-tam, aj Cliffa Richarda, Chubbyho Checkera, Shadows, Ventures, Newbeats, Kinks či The Beatles. To bolo čosi neslýchané, lebo sa to dalo počúvať aj cez ,rozhlas po drôte', ktorý tu bol na to, aby ľudia nepoužívali ladiaci gombík a neblúdili zbytočne po kadejakých Luxemburgoch či Slobodných Európach.“[1]