Očistení
Očistení (1998) bola treťou hrou anglickej dramatičky Sarah Kane a je považovaná za jej najťažšiu a najdrsnejšiu hru vôbec.
Hra bola koncipovaná ako druhý diel trilógie započatej hrou Spustošení. Trilógia mala vyvrcholiť hrou o nukleárnej deštrukcii ľudstva, autorka však nakoniec zmenila svoj zámer a tretí diel nikdy nenapísala.
Dramatis personæ
- Tinker
- Graham
- Grace, jeho sestra
- Rod
- Carl
- Robin
- žena
Kompozícia. Čas a miesto. Jazyk
Kompozične autorka rozdelila hru do dvadsiatich výstupov, v ktorých vystupuje dovedna sedem postáv, ktorých identity sa postupne strácajú, prelínajú a menia. Dej je zasadený do inštitúcie, ktorá je pomenovaná ako univerzita, no skôr pripomína akýsi koncentračný tábor. Výstupy sa odohrávajú na zemi pri plote univerzity, za ktorým sa odohráva kriketový zápas, v bielej miestnosti – univerzitnej ambulancii, v červenej miestnosti – univerzitnej športovej hale, v čiernej miestnosti - sprchách športovej haly, ktoré sú prestavané na kabínky peep-show a v okrúhlej miestnosti – knižnici. Dej hry sa skladá zo štyroch príbehov, ktoré sa odohrávajú súčasne a v mnohých momentoch sa prekrývajú.
Jazyk hry je dnešný, plný vulgarizmov ale zároveň aj jemnej poetiky. Drsnosť jazyka umocňuje brutalitu činov páchaných na postavách. Brutalitu hry zjemňuje obrazová poetika, napr. slnečné lúče, narcisy a slnečnice vyrastajúce zo zeme.
Dej
O postavách v hre vieme veľmi málo. Nevieme, prečo sú za múrmi ústavu, ktorý má očistiť spoločnosť od nežiadaných. Nepoznáme ich minulosť, ale poznáme pocity a túžby každého z nich. Každý z obyvateľov má medzi ostatnými svojho milenca.
Hlavnou postavou je Tinker, riaditeľ tejto tajomnej inštitúcie. Tinker sa prejavuje ako psychopatický tyran a sadista. Mrzačením jednotlivých postáv ich doháňa do krajnej bolesti a brutálne testuje, koľko znesie ich vzťah a čo sú ochotní podstúpiť kvôli láske.
Ďalšou postavou je Grace, ktorá hľadá svojho brata – mladého narkomana Grahama, zavraždeného Tinkerom. Grace si oblieka Grahamove šaty, tancuje a miluje sa s jeho duchom a po transplantácii pohlavných orgánov sa ním aj stáva.
Druhú dejovú líniu tvorí príbeh homosexuálnej dvojice Roda a Carla. Carl je naivný mladík, zatiaľ čo Rod je poznačený životom. Na Carlov sľub „Vždy ťa budem milovať. Nikdy ťa neopustím“ Rod reaguje smiechom. Stratil svoje ideály a už dávno neverí na večnú lásku, ktorá všetko vydrží a všetko prekoná. Namiesto toho Carlovi ponúka čestný, i keď neprívetivý sľub: „Milujem ťa teraz. Som s tebou teraz. Urobím všetko preto, aby som ťa nezradil. Teraz. To je všetko. Nič viac. Nenúť ma klamať.“ Kane dáva do protikladu pekný, ale nesplniteľný a v mnohom i falošný Carlov sľub a Rodovu pragmatickú víziu reality. Paradoxné je, že je to práve Carl, ktorý zradí (a za svoju zradu zaplatí) a je to Rod, ktorý za svoju lásku bolestivo umiera.
Ďalšiu dejovú líniu tvorí príbeh ľahko retardovaného devätnásťročného chlapca Robina, ktorý sa zamiluje do Grace, ktorá sa ho snaží naučiť čítať. Potom, ako sa naučí počítať na počítadle a zistí, aký dlhý je jeho trest sa v zúfalstve obesí
Poslednú dejovú líniu tvoria Tinkerove návštevy kabínok peep-show. Tinker prenáša identitu Grace na striptérku. Zvádza ju, odmieta ju a nakoniec sa z nej stáva Tinkerova vlastná Grace. Grace je identická s Grahamom a Carl má na sebe šaty Grace. Intenzita túžby spôsobila celkový tok identity. Identita sa stáva premenlivým, nestálym pojmom, prenášajúcim sa z postavy na postavu. Tematicky sa Kane hrá so zámenou identity, stupňuje ju a nakoniec ju necháva nedoriešenú. Stiera hranice medzi sebou a tými druhými ale aj medzi životom a smrťou.
Láska je prezentovaná ako cit konštruktívny, ale aj ako cit deštruktívny. Nech už je akýkoľvek, je to cit, bez ktorého postavy nedokážu žiť. Ich situáciu charakterizuje výrok jednej z postáv: „Môžu ti vziať život a nedať namiesto neho smrť.“ Táto inštitúcia z nich urobila fyzických ale aj duševných mrzákov, trpiacich, neschopných života.