Novotomizmus

Neotomizmus = novotomizmus je filozofický smer súčasnej filozofie, súčasná etapa tomizmu. Neotomizmus je najvplyvnejší smer súčasnej kresťanskej filozofie a jadro neoscholastiky počnúc protireformáciou, najmä však od čias cirkevného oficiálneho obnovenia filozofie Tomáša Akvinského pápežom Levom XIII. (Enzyklika Aeterni Patris, 1879). Neotomizmus sa snaží budovať systém kresťanskej filozofie. Najintenzívnejšie sa rozvíja vo Francúzsku a Belgicku, je však zastúpený takmer vo všetkých krajinách. Najvýznamnejšie centrum štúdia neotomizmu je Institut supérieur de philosophie na univerzite v Louvain (Belgicko), ktorý 1882 založil kardinál Désiré Mercier. Najznámejším predstaviteľom súčasného neotomizmu je J. Maritain. Okrem neho E. Gilson a Sertillanges.

Neotomizmus sa zaobera hlavne metafyzikou (učenie o akte a potencii: pasívna potencia znamená reálne obmedzenie aktu; súcno je aktom tak-bytia; dianie je prechodom od potencie k aktu), filozofiou prírody (hylemorfizmus: hyle sa má k forme ako potencia k aktu; usporiadanie súcna podľa plnosti bytia: mŕtve telesá, rastliny, živočíchy, človek), duchom (funkciou poznávania a chcenia), Bohom (existencia všetkých vecí závisí od slobodnej vôle Boha, konečné bytie sa zameriava na Boha ako plnosť bytia), etikou (blaho človeka možno dosiahnuť jedine priradením sa k číremu a dokonalému bytiu).