Novoměstská radnice

Novomestská radnica

Novomestskú radnicu tvorí niekoľko budov, ktorých výstavba prebiehala postupne. Najstaršia časť stavby je východné krídlo (Vodičkova ulica), jeho stavba prebiehala v rokoch 1377 – 1398. Po roku 1411 bolo pod vedením Martina Frička a majstra Kříža postavené južné krídlo s priečelím na Karlovo námestie. Z týchto rokov (1411 – 1418) je v prízemí hlavného južného krídla zachovaná dvojloďová sála so šiestimi klenutými poľami, nesenými dvoma valcovitými piliermi a zaberá plochu takmer celého krídla. Obnovená je vo svojej pôvodnej renesančnej podobe. Sieň je 23 metrov dlhá, 11 metrov široká a výška stropov siene je 7 metrov. Dominanta Novomestskej radnice, radničná veža, bola založená roku 1451 a je umiestnená v juhovýchodnom nároží (tvorí roh Vodičkovej ulice a Karlovho námestia). Stavba veže prebiehala v rokoch 1452 – 1456. Vysoká je 70 metrov a na jej vrchol vedie 212 schodov. Má šesť podlaží. Prízemie veže slúžilo ako väznica. V prvom poschodí je umiestnená gotická, neskôr barokovo upravená kaplnka Nanebovzatia Panny Márie a svätého Václava. Kaplnka slúžila aj ako posledné útočisko odsúdeným na smrť. Na stene je freska s námetom Práva a Spravodlivosti. Najvyššia poschodie slúžilo ako byt hlásneho. Strecha a ochodza veže sú z rokov 1722 – 1725. V rokoch 1520 – 1526 bolo Benediktom Riedom renesančne upravené južné krídlo a hlavné priečelie (túto podobu s vysokými štítmi má priečelie dnes). Po požiari v roku 1559 bolo postavené západné a severné krídlo a Bonifácom Wohlmutom renesančne upravené aj východné krídlo (Vodičkova ul), v ktorom zostala (v 1. poschodí) zachovaná pôvodná rozsiahla gotická sieň s gotickou rebrovou klenbou na renesančných podperách. Po týchto rekonštrukciách a dostavbách bol rozsahovo vývoj radnice dokončený: vznikla budova so štyrmi krídlami, arkádovým dvorom a vežou v juhovýchodnom nároží.

Pamätná tabuľa v kaplnke Nanebovzatia Panny Márie

Ako správna budova slúžila Novoměstská radnice do roku 1784. V tomto roku, za panovania Jozefa II., Došlo k zjednoteniu štyroch pražských miest a celá správa mesta sa sústredila do Staromestskej radnice. Budova Novomestskej radnice sa zmenila na sídlo kriminálneho súdu, kancelárske priestory a žalár. Pre tieto potreby bola v rokoch 1806 – 1811 podľa projektu Karla Schmit časť radnica prestavaná v empírovom slohu. V prízemnom väzenia (okrem iného) zdržiavali: vodca rebelujúci Chod Jan Sladký Kozina, účastníci revolúcie z roku 1848, av roku 1894 tu prebiehal proces s príslušníkmi pokrokovej mládeže združených v spolku omladina. Po mnohých dostavbách, prestavbách a opravách – do veže roku 1559 dokonca udrel blesk a radnica bola zničená požiarom ai bán veže bola neskôr zničená búrok – sa o rekonštrukcii (v rokoch 1905 – 1906) do pôvodného stavu pokúsili Antonín Wiehl a Kamil Hilbert (jeden zo staviteľov Chrámu svätého Víta). Na hlavnom priečelí do Karlovho námestia došlo k obnove veľkých združených renesančných okien do hlavnej sály a renesančných štítov. V rokoch 1958 – 1959 prebiehala prvá novodobá úprava, keď bola v prízemnej gotické sieni vybudovaná obradné svadobné sieň pre obvod Prahy 2. V roku 1962 bola radnica vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku. Ďalšia rozsiahla rekonštrukcia prebiehala v 80. a 90. rokoch 20. storočia (1976 – 1996) a priestory boli upravené pre potreby OÚ Praha 2.

V súvislosti s Novomestskou radnicou sa nedá nespomenúť prvá pražská defenestrácia. V nedeľu 30. júla 1419, po kázni Jana Želivského v chráme Panny Márie Snežnej, sa dav, vedený Želivským, práve pred Novomestskou radnicou dožadoval prepustenia väznených stúpencov prijímania pod obojím. Nie je isté, ako celá udalosť prebehla a čo presne ju vyprovokovalo, (skutočnosťou je, že na ranné kázanie Jána Želivského prišlo mnoho stúpencov ozbrojených), ale výsledok je všeobecne známy: niektorí konšeli boli po útoku na radnicu vyhodení oknami a ubitý. Táto brutálna a krvavá udalosť stála na začiatku obdobia, ktoré dnes nazývame husitské vojny. O niekoľko rokov neskôr sa Janovi Želivskému stala osudnou radnica iná, a to Staromestská, do ktorej bol vlákaný a zavraždený.

Potom, čo Novému Mestu bolo povolené organizovanie pravidelných trhov, bola radnica vybavená pražským lakťom, ktorý je možné nájsť na priečelí východného krídla (Vodičkova ulica). Ide o dĺžkovú mieru, má 591,4 mm.

• 
  Kaplnka Nanebovzatia Panny Márie
• 
  Kaplnka, dvere do Veľkej sály
• 
  Freska na strope kaplnky
• 
  Fontána na nádvorí
• 
  Studňa na nádvorí
• 
  Veža Novomestskej radnice
• 
  Detail pozostatkov historickej výzdoby vo Veľkej sále
• 
  Mázhauz

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Novoměstská radnice

• Ravik, Slavomír: Velká kniha o Praze, 2000, ISBN 80-86367-05-3
• Hora-Hořejš, Petr: Toulky Českou minulostí, II, 1997, ISBN 80-7214-014-0
• Václav Ledvinka, Jiří Pešek: Praha, 2000, ISBN 80-7106-320-7
• Jaroslava Staňková, Jiří Štursa, Svatopluk Voděra: Pražská architektura, 1991, ISBN 80-900209-6-8

• Hradčanská radnica
• Staromestská radnica (Praha)
• Malostranská radnica
• Nová radnica (Praha)

Oficiálne stránky národnej kultúrnej pamiatky Novoměstská radnice

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Novoměstská radnice na českej Wikipédii.