No Child Left Behind

Priaznivci NCLB tvrdia, že jedným z najsilnejších pozitívnych bodov je zvýšená zodpovednosť, ktorá sa vyžaduje od škôl a učiteľov. Podľa právnych predpisov musia školy prejsť každoročnými skúškami, na základe ktorých sa bude posudzovať aké veľké zlepšenie študenti dosiahli počas fiškálneho roka. Ak sa však požadované zlepšenie nedostaví, školy čelia zníženiu finančných prostriedkov a iným trestom, ktoré prispievajú k väčšej zodpovednosti, ide o tzv. "kick them when they're down" stratégiu. Podľa priaznivcom tohto zákona, tieto ciele pomáhajú učiteľom a školám uvedomiť si význam a dôležitosť vzdelávacieho systému a ako tento systém ovplyvní národ.

Okrem toho a na podporu vyššie uvedených bodov, zástancovia prehlasujú, že žiadne dieť nesmie ostať bokom (No child left behind):

• Spája obsah štátnych akademických štandardov so študentskými výsledkami.
• Meria výsledky študentov: študentský pokrok v čítaní a matematike sa musí merať každý rok v stupňoch 3 až 8 a aspoň raz v priebehu strednej školy prostredníctvom štandardizovaných testov.
• Poskytuje informácie pre rodičov tým, že požaduje, aby štáty a školské okrsky podávali podrobné správy o školách a okrskoch, ktoré informujú o AYP výkonnosti škôl. Školy musia rodičov informovať aj o tom, kedy sa ich dieťa učí s učiteľom alebo so para-profesionálom, ktorý nespĺňa "vysoko kvalifikované" požiadavky.
• Stanovuje základ pre školy a školské okrsky, ktorý výrazne zlepšuje zápajanie rodičov a administráciu prostredníctvom hodnotiacich údajov pri riadení rozhodovania o pokynoch, osnovách a obchodných praktikách.

Štát Pensylvánia navrhol opatrenie, že by plat učiteľa bol viazaný podľa výsledkov skúšky. Ak študenti daného okresu dopadnú zle, tak bude rozpočet daného okresu znížený štátom a učiteľia dostanú menšie platy. Kritici poukazujú na fakt, že ak je na tom škola zle, tak zníženie jej rozpočtu a platov učiteľov na ďalší rok ešte s väčšou pravdedobnosťou obmedzí schopnosť školy na zlepšenie v ďalšom roku.

• Dáva možnosti zmeny školy študentom, ktorí sú zapísaní na školách, ktoré nespĺňajú AYP. Ak škola nespĺňa AYP cieľe dva alebo viacej rokov po sebe, musí ponúknuť oprávneným deťom šancu prestúpiť na lokálnu školu s vyššou úrovňou, dostať zadarmo doučovanie, alebo zúčastniť sa školských programov po škole.
• Dáva školským okresom preukázať poreukázať svoje znalosti, dokonca aj pre skupiny, ktoré nespĺňajú normy pre minimálne státne štandardy, prostredníctvom procesu "safe harbor" (bezpečný prístav).

Zákon vyžaduje, aby sa školy spoliehali na tie programy a vyučovacie metódy, ktoré sú podložené vedeckým výskumom. Zákon tento jav definuje ako "výskum, ktorý zahŕňa použitie striktných, systematických a objektáívnych postupov na získanie spoľahlivých a platných poznatkov, ktoré sa týkajú vzdelávacích programov a aktivít." Z tohto výskumu, ktorý používa vhodné metódy pre generovanie presvedčivých, empirických záverov, vyúsťujú "reprodukovateľné a použiteľné výsledky".[6]

Nevedecké metódy zahrňajú tradíciu, osobné preferencie, nevedecký výskum, ako je výskum založený na prípadových štúdiách, osobných rozhovoroch, etnografii, analýze diskurzu, zakotvenej teórie, akčnom výskume a iných formách kvanlitatívneho výskumu. Tieto nie sú podľa zákona prijateľným základom pre rozhodovanie o výučbe detí.[6]

Americké Ministerstvo Školstva na základe výsledkov Národného merania vzdelávacieho pokroku (National Assessment of Educational Progress (NAEP)), ktoré boli vydané v júli 2005, poukazuje na zlepšenie študentských výsledkov v čítaní a matematike:[10]

• Deväť roční študenti dosiahli za posledných 5 rokov väčší pokrok ako za predchádzajúcich 28 rokov spolu.
• Americkí deväť roční študenti najlepšie výsledky v čítaní (od roku 1971) a v matematike (od roku 1973). Americký trinásť roční dosiahli z testov najlepšie výsledky vôbec.
• Čo sa týka čítania a matematiky, tak aj čierny a hispánsky študenti dosiahli rekordný úspech.
• Rozdiely v čítaní a v matematike medzi bielymi a čiernymi a medzi bielymi a hispánskymi deväť ročnými študentmi sú na historickom minime.
• Štyridsať tri štátov a District štátu Columbia sa buď zlepšilo, alebo aspoň ostalo na rovnakej úrovni vo všetkých kategóriách (čítanie a matematika vo štvrtej a ôsmej triede).

Mnohí tvrdia, že tieto štatistiky sú zavádzajúce. Porovnávajú rok 2005 s rokom 2000, kedy sa výsledky zákona NCLB prejavili až v roku 2003. Zdôrazňujú, že nárast vo výsledkoch medzi rokmi 2000 a 2003 bol približne rovnaký ako nárast výsledkov medzi rokmi 2003 a 2005, ktorý spochybňuje, že daný nárast bol vďaka zákonu NCLB. Taktiež argumetnujú, že v niektorých podskupinách výsledky zostali rovnaké, alebo dokonca klesli.[11] Tvorcovia štandardizovaných testov boli obvinení, že robili testy jednoduchšie, z čoho vyplýva, že je ľahšie pre školy dosiahnuť dostatočné zlepšenie.

Kritici tvrdia, že zameranie na štandardizované testy (každý študent v štáte má rovnaký test) ako na prostriedok na posudzovanie viacej nabáda učiteľov, aby učili úzku množinu zručností, ktoré sa domievajú, že zvýšia úspešnosť testu, namiesto toho aby sa zamerali na porozumenie celých a širokých osnov.[12] Napríklad ak učiteľ vie, že všetky otázky týkajúce sa matematického testu sú jednoduché riešenia problémov (napr. koľko je 2+3?), potom učiteľ nemusí venovať žiaden triedny čas navyše na praktické aplikácie a tým pádom zostane viacej času na materiál, na základe, ktorého bude daný test posudzovaný. Tomuto sa ľudovo povie "učenie sa na testy". Pri metóde "učení sa na testy" bolo pozorované zlepšenie výsledkov testov, aj keď nie v takej miere ako pri iných vyučovacích metódach.[13]

Veľa učiteľov, ktorí praktizujú metódu "učenia sa na testy" dezinpretujú výsledky testov, ktoré slúžia na meranie výsledkov. Na dvoch štátnych skúškach (štát New York a Michigan) a v Národnom meraní vzdelávacieho pokroku (National Assessment of Educational Progress (NAEP)) takmer dve tretiny študentov ôsmeho ročníka vynechali príklady, ktorých riešenie si vyžadovalo použitie Pytagorovej vety pre výpočet vzdialenosti dvoch bodov.[14] V tomto prípade učtielia správne predvídali obsah testov, ale nesprávne predpokladali, že každý test bude pozostávať z jednoduchých príkladov ako z ťažších príkladov vyššieho stupňa.

Postup, pri ktorom sa dáva všetkým študentom za rovnakých podmienok rovnaký test, bol obvinený z vlastnej kultúrnej zaujatosti, pretože každá kultúra si váži a hodnotí niečo iné.

Nezrovnalosti a slabé plánovanie plánovania testov môže viesť k porušeniu školského zákona o postihnutí (Individuals with Disabilities Education Act (IDEA)), ktorý hovorí, že školy musia prispôsobiť postihnutých študentov na písanie testov.[15] Je napríklad prijateľné pre učiteľov čítať nahlas zadania testovacích otázok pre zrakovo postihnutých študentov. Napriek tomu sa stala situácia, že všetky výsledky skupinky nevidiacich študentov boli zrušené (vyhodnotené ako nuly), pretože testovací protokol nijako špeciálne nedovoľuje čítať testové otázky študentom.[16]

Niektorí ľudia sa bránia používaniu štandardizovaného testovania, alebo akejkoľvek inej formy testovania, ktorou sa zisťujú výsledky vzdelávania.[17] Radšej preferujú názory učiteľov výučba a výsledky založené na hodnotení.

Počas NCLB boli školy priamo zodpovedné za absolútne úrovne študentskej výkonnosti. Ale to znamená, že aj tie školy, ktoré dosiahli veľké pokroky so študentmi boli aj tak označované ako "zlyhávajúce", len preto že študenti neboli úplne "zdatný" pre danú úroveň testov. Od roku 2005 Americké ministerstvo školstva schválilo pre 15 štátov realizáciu pilotných modelov pre rast. Každý štát prijal jeden zo štyroch rastových modelov: trajektórie, prechodovej tabuľky, kvantil študentského rastu a projekciu.[18]

Mnohí tvrdia, že miestna vláda zlyhala voči študentom a náprava problémov ako sú problémy, že učitelia učia mimo svojej odbornej oblasti a uspokojenie napriek neustálemu zlyhávaniu školy si vyžadujú federálny zásah.[22] Niektoré miestne vlády, napríklad vláda štátu New York, vyjadrila podporu zákonu NCLB, pretože miestnym normám sa nepodarilo zabezpečiť primeraný dohľad nad špeciálnym vzdelávaním a NCLB umožní aby sa dlhodobé údaje dali efektívnejšie využiť na sledovanie Zodpovedajúceho ročného pokroku (Adequate Yearly Progress (AYP)).[23] Štáty po celých Spojených štátoch dosiahli zvýšený pokrok, čo je zrejmý následok NCLB. Napríklad, Wisconsin sa umiestnil na prvom mieste zpomedzi všetkých päťdesiatych štátov plus 95% všetkých škôl štátu District of Columbia splnilo normy pre NCLB.[24]

• Zvyšuje kvalitu vzdelávania tým, že vyžaduje od škôl aby zlepšili svoju výkonnosť.
• Zlepšuje kvalitu výučby tým, že vyžaduje aby školy realizovali "vedecky podložené" výskumné postupy vo výučbe, programy na zapojenie rodičov a aktivity na zvýšenie profesijného rozvoja tých študentov, od ktorých sa neočakáva, že pôjdu na vysokú školu.
• Podporuje skorú gramotnosť prostredníctvom systému iniciatívy pre včasné čítanie.
• Zdôrazňuje, že čítanie, jazykové znalosti, matematika a vedecké vedomosti sú "základné akademické predmety." [25]

NCLB kladie hlavný dôraz na oblasti súvisiace s ekonomickým úspechom ako sú zručnosti v čítaní, písaní a matematike. Počas rozpočtovej krízy na konci roku 2000, niektoré školy znížili rozsah vyučovania alebo odstránili zdroje pre tie odbory, ktoré nie sú súčasťou NCLV štandardov.[26] Od roku 2007, takmer 71% škôl preukazuje zníženú vyučovanciu dobu pre predmety ako história, umenie, jazyk a hudba, aby sa dostalo viacej času a prostriedkov matematike a angličtine.[27][28]

V niektorých školách, triedy ostávajú k dispozícii, ale jednotliví študenti, ktorí nie sú zdatní v základných zručnostiach, sú posielaní do nápravných tried, aby sa venovali čítaniu alebo matematike radšej akoby sa venovali umeniu, športom alebo iným voliteľným predmetom.

Podľa Paula Revilla, autor "Stop Narrowing of the Curriculum By Right-Sizing School Time", učitelia sa učia a zisťujú, že študenti potrebujú viac času na to, aby vynikali v "nevyhnutných" predmetoch. Študenti potrebujú viac času, aby dosiahli základné vedomosti, ktoré by mali byť relevantné pre daného študenta.[29]

Na druhej strane je telesná výchova jedným z predmetov, ktoré sú najmenej postihnuté týmto javom.[30] Niekto by to mohol považovať za mätúce, pretože rovnako ako mnoho voliteľných a vedľaších tried, NCLB neprikazuje telesnú výchovu priamo.[31] Existujú dva dôvody, prečo telesná výchova nie je negatívne ovplyvnená. Prvým je kríza obezity v Spojených štátoch, federálna vláda sa ju snaží zvrátiť prostredníctvom programov, ako napr. kampaň prvej dámy Michelle Obamovej „Poďme sa hýbať“ (Let's Move Campaign), ktorá okrem iného očakáva zvýšenie kvantity a kvality telesnej výchovy..[32] Za druhé výskum, vrátane štúdie z roku 2005 od H. Dr.i Charles Hillmama z University of Illinois v Urbana-Champaign, ktorý dospel k záveru, že zdravie na celom svete úzko súvisí s akademickým úspechom.[33]

Niektorí konzervatívni alebo liberálni kritici argumentovali, že NCLB nastavuje nový štandard pre federalizované vzdelávanie a tým vytvára precedens pre ďalšie oslabenie štátu a lokálnej kontroly. Títo kritici ďalej tvrdia, že federálna vláda nemá ústavnú právmoc v oblasti vzdelávania, čo je dôvod prečo je účasť na NCLB technicky voliteľná. Štáty sú v súlade s NCLB len preto, lebo sa nechcú vzdať federálneho financovania, ktoré NCLB so sebou prináša.[34]

NCLB vyvíja tlak na školy, aby sa zaručili, že takmer všetci študenti budú spĺňať minimálne úrovne kvalifikácie (ktoré sa nastavení každý štát indivuduálne) v čítaní, písaní a aritmetike, ale nevyžaduje nič nad rámec týchto minima. Nie sú žiadne podnety k zlepšeniu úspechov študentov, ktorí nedosiahli minimum. Programy, ktoré nie sú schopné dosiahnuť predpísané minimálne zručnosti, sú zanedbávané alebo zrušené svojimi okresmi.

Navyše NCLB nevyžaduje žiadne programy pre nadaných a talentovaných a iných vysoko výkonných študentov.[35] Federálne financovanie vzdelávania nadaných sa znížilo o tretinu počas prvých piatich rokov platnosti zákona.[35] Kým NCLB mlčí o vzdelávaní akademicky nadaných študentov, niektoré štáty (napr. Arizona, Kalifornia, Virgínia a Pensylvánia) vyžadujú od škôl identifikáciu nadaných študentov a poskytnutie zodpovedajúceho vzdelávania, vrátane stupňa povýšenia ich úrovne. V iných štátoch, ako je Michigan, bol stav finančných prostriedkov pre nadaných a talentovaných programov znížený až o 90% počas jedného roku, odkedy zákon NCLB vstúpil do platnosti.[35]

Okrem toho, že z tohto testovania vyplývajú emocionálne účinky, tak tieto účinky boli spojené s problémami celoživotného charakteru.[36]

"Je to podvod v zákone a každý to vie," povedal dozorca štátu Alabama Joe Morton v stredu 11. augusta 2010. Podľa NCLB, do roku 2014 sa každé dieťa má testovať na triednej úrovni v čítaní a matematike. "To sa nemôže stať," povedal Morton. "Máte príliš veľa premenných a máte príliš veľa scenárov, a každý vie, že sa to nikdy nestane." Člen predstavenstva štátu Alabama Mary Jane Caylor povedal: "Ja si nemyslím, že NCLB by prospelo tomuto štátu." Tvrdila, že cieľ dosiahnuť 100 percent spôsobilosti v tejto záležitosti je nemožné.[37] Charles Murray napísal o tomto zákone: "kongres Spojených štátov, ktorý rokuje s veľkými väčšinami oboch hlavných politických strán, na naliehanie prezidenta, nariadil ako zákon krajiny, že všetky deti majú byť svojimi vedomosťami nad priemerom.[38][39]

Systém stimulov a sankcií zriaďuje silnú motiváciu pre školy, okresy a štáty pre manipuláciu s výsledkami testov. Napríklad, bolo preukázané, že školy znížujú nepriaznivé štatistiky pomocou rôznych kreativných reklasifikácií neúspechov.[40]

Kritici argumentujú, že tieto a ďalšie stratégie vytvárajú prehnané vnímanie úspechov NCLB, najmä v krajinách s vysokým počtom menšín.[41]

Sekcia H zákona NCLB stanovuje uchovávanie študentov stredných škôl a prevenciu neúspechov stredných škôl. Táto sekcia zákona NCLB je predovšetkým známa ako zákon o prevencii pred neúspechmi (Dropout Prevention Act). Táto časť obsahuje súhrn dát, aby sa zabezpečilo zníženie školskému neúspechu a zvyšovanie úrovne maturity.

Americké ministerstvo školstva, na čele s Arne Duncanom, sa opiera o štatistiky z Národného centra pre vzdelávanie (National Center for Education Statistics (NCES)) s cieľom poskytnúť školám, verejným aj súkromným, a to naprieč celými Spojenými štátmi, informácie o trendoch ako spôsob na zlepšenie príležitostí, ktoré existujú.

Akt je podporovaný tak, že vyžaduje aby 100% študentov (vrátane znevýhodnených a špeciálne vzdelávajúcich sa študentov) v škole musí byť na rovnakej štátnej úrovni v čítaní a matematike v roku 2014. Kritici sa domnievajú že 100% cieľ je nedosiahnuteľný. Kritici požiadavky NCLB, ktorá hovorí, že má existovať "jeden vysoký a náročný štandard" tvrdia, že niektorí študenti nie sú jednoducho schopný vykonať túto pžiadavku na úrovni ich veku, bez ohľadu na to, ako dobrý je učiteľ, ktorý ich vyučuje.[42] Zatiaľ čo celoštátne normy znížujú vzdelanostné nerovnosti medzi privilegovanými neprivilegovanými okresmi v štáte, tak aj stále ukladajú rovnaké štandardy na jednotlivých študentov. Zvlášť v krajinách s vysokými štandardmi, môže byť školy potrestána za to, že nie je schopná výrazne zvýšiť úspech študentov, ktoré majú nižšie priemerné schopnosti, ako majú študenti s autizmom.

V skutočnosti, v NCLB sa "všetko" rozumie iba ako 95% študentov, pretože štáty musia oznamovať hodnotenie pre 95% študentov pri výpočte výsledkov Zodpovedajúceho ročného pokroku (Adequate Yearly Progress (AYP)).[43] Študenti, ktorí majú individuálny vzdelávací plán (IVP), a ktorí sú hodnotení musia dostať ubytovanie uvedené v IEP počas hodnotenia, ak toto ubytovanie nemení povahu hodnotenia, výsledky týchto študentov sa počítajú rovnako ako výsledky každého iného študenta. Spoločné prijateľné zmeny zahŕňajú rozšírený testovací čas, testovanie v pokojnejšej izbe, preklad matematického problému do rodného jazyka študenta alebo umožnenie študentovi aby odpovedal ústne namiesto písania.

Väčšina študentov s ľahkým zdravotným postihnutím alebo telesným postihnutím majú rovnaký test ako študenti bez zdravotného postihnutia.

Okrem toho, že sa vyžaduje 5% študentov, ktorí nebudú hodnotené vôbec, predpisy umožňujú školám, aby využili alternatívne hodnotenie vyhlásiť až 1% všetkých študentov zdatných na účely zákona.[44] Štáty majú široký priestor pri výbere alternatívneho hodnotenia. Napríklad môže škola prijať test typu Advanced Placement v angličtine namiesto anglickej skúšky predpísanej štátom alebo zjednodušené skúšky pre študentov so veľkým poznávacým postihnutím. Virginia Alternative Assessment Program (VAAP) a Virginia Grade Level Alternative (VGLA) sú napríklad možnosti, ktoré predstavujú portfóliové hodnotenie.[45]

Organizácie, ktoré podporujú NCLB hodnotenie zdravotne postihnutých alebo obmedzených anglicky zdatných študentov povedali, že začleňovanie týchto študentov zaručuje, že nedostatky vo výučbe týchto znevýhodnených študentov sú identifikované a riešené. Oponenti tvrdia, že pri testovaní študentov so zdravotným postihnutím dochádza k porušeniu zákona o zdravotnom postihnutí (Individuals with Disabilities Education Act (IDEA)) tým, že študenti so zdravotným postihnutím sa musia učiť z rovnakých materiálov ako študenti bez dravotného postihnutia.[46]

NCLB zahŕňa podnety, ktoré odmeňujú školy, ktoré preukazujú pokrok pre študentov so zdravotným postihnutím a iné opatrenia ako uľahčiť alebo poskytnúť vzdelanie študentom s alternatívnymi možnosťami ako školy, ktoré nespĺňajú potreby zdravotne postihnutých obyvateľov.[47] Zákon je napísaný tak, aby boli výsledky študentov s postihnutým a individuálnym študijným plánom počítané rovnako ako sa počítajú výsledky ostatných žiakov. Školy boli proti zapojeniu postihnutej populácie do ich AYP merania, pretože tvrdia, že existuje príliš veľa premenných zapojených do hodnotenia takýchto študentov.

Vyplývajúc z programu Vzdelávanie pre všetky handicapované deti rokovaní (Education for all Handicapped Children Act (EHA)) z roku 1975, bol zákona IDEA prijatý v prvej podobe v roku 1997, a potom bol prijatý v druhej pozmeňujúcej podobe v roku 2006. Dodržiava EHA požiadavky voľného a dostupného vzdelania pre všetky deti. IDEA zaručuje dotácie štátnych a dobrovoľných grantov na výskum, technológie a vzdelávanie. Tiež nabáda školy na použitie výskumných intervencií na pomoc študentom so zdravotným postihnutím.

Financií z rozpočtu pre každú školu sa financuje na základe zákona "Local Education Agency", platia sa každý rok a ich výška sa vydelí počtom detí so zdravotným postihnutím a vynásobí počtom študentov so zdravotným postihnutím zúčastňujúcich sa školských programoch.[48]

Zvlášť od roku 2004, politici sa snažili zladiť IDEA a NCLB.[49] Medzi body, v ktorých sa oba zákony zladili patria zdieľanie požiadavky na vysoko kvalifikovaných učiteľov, pre stanovenie cieľov pre študentov so špeciálnymi potrebami a pre posudzovanie úrovne pre týchto študentov. V roku 2004, George Bush podpísal ustanovenia, ktoré definujú pre oba tieto zákony, čo je považované ako "vysoko kvalifikovaný učiteľ".[50]

Národná rada pre zdravotne postihnutých (National Council for Disabilities (NCD)) dozerá na to, ako NCLB a IDEA zlepšujú výsledky pre študentov so zdravotným postihnutím. Účinky, ktoré vyšetrujú sú zníženie počtu študentov, ktorí predčasne opustia školu, čo zvyšuje úroveň rastu, a účinné stratégie k prechodu študentov na stredné školy. Táto štúdia uvádza, že NCLB a IDEA zmenili postoje a očakávania pre študentov so zdravotným postihnutím. Oni sú radi, že študenti s postihnutím sú konečne zahrnutí v systéme hodnotenia stavu a zodpovednosti. Zistili, že hodnotenia NCLB je potrebné brať "vážne," a preto hodnotenie a ubytovanie sú predmetom preskúmania zo strany správcov.[51]

Ďalšia organizácia, ktorá nachádza pozitívne korelácie medzi Nclb a myšlienky bolo Národné centrum na vzdelávacie výsledky. To vydalo brožúru pre rodičov žiakov so zdravotným postihnutím o tom, ako oba zákony (NCLB a IDEA) dobre spolupracujú, pretože "oba zákony poskytujú individuálne vyučovanie a školskú zodpovednosť pre študentov a postihnutia." Oni konkrétne upozornujú na nové zameranie na "spoločnú zodpovednosť všeobecného a špeciálneho vzdelávania učiteľov," ktoré núti školy, aby mali zdravotne postihnutých študentov viac na očiach. Oni uznávajú však, že aby sa mohol každý študent "podieľať na všeobecných osnovách (vysokých štandardoch pre všetkých študentov) a urobiť pokrok smerom k dokonalosti," dodatočný čas a úsilie pre koordináciu sú potrebné.[52] Národné centrum na vzdelávacie výsledky aktuálne oznámilo, že študenti so zdravotným postihnutím dostanú "akademickú pozornosť a zdroje, ktoré si zaslúžilia." [53]

Zvláštny výskum bol zhotovený na to, aký majú dané zákony dopad na študentov, ktorí sú nepočujúci, alebo sluchovo postihnutí. Po prvé, právne predpisy nútia školy, aby boli zodpovedné za to, aké títo študenti so zdravotným postihnutím dosahujú výsledky.[54] Tiež dozerajú na to, ako vonkajšie programy môžu byť využité k zlepšeniu výsledkov pre túto populáciu. Napríklad, NCLB požiadavky priviedli vedcov začať študovať účinky čítania nahlas alebo pomocou tlmočníkov na posudzovanie výsledkov čítania a matematiky a na ktoré študenti odpovedajú a ktoré sú potom prekódované pomocou pisára.

Napriek tomu výsledky výskumu zameraného na pozitívne účinky NCLB / IDEA sú obmedzené. Výskum bol zameraný na mladých študentov v snahe nájsť stratégie, ktoré im pomôžu naučiť sa čítať. Hodnotenia tiež zahŕňali obmedzený počet študentov, preto bolo veľmi ťažké vyvodzovať závery pre širšie skupiny študentov. Hodnotenie sa tiež zameriava len na jeden druh postihnutia.