Nočné svietiace oblaky

Nočné svietiace oblaky alebo mračná sú striebristé oblaky viditeľné na večernej oblohe po západe Slnka. Sú zložené z drobných kryštálikov ľadu a svietia vďaka odrazenému slnečnému svetlu.

Nočné svietiace oblaky

Výskyt

Je možné ich pozorovať, keď sa Slnko nachádza pod horizontom medzi 6˚ až 16˚ a vrstva mrakov vo výške 80 km je osvetlená slnečným svetlom a súčasne pozadie je dostatočne tmavé. Sú pozorovateľné hlavne vo väčších zemepisných šírkach od 48˚ do 80˚ vo výške 74 až 92 km. Ich hrúbka je iba 0,5 - 2 km a plošné rozmery až 10 000 - 4 000 000 km². Pozorovať je ich možné niekoľko minút až niekoľko hodín. Teplota v týchto mračnách je okolo 135 K a pohybujú sa prevažne juhozápadným smerom rýchlosťou okolo 40 m/s. Prvé pozorovanie tohto javu je z roku 1885. Odvtedy tento úkaz naberá na početnosti výskytov ale aj na sile. Existujú teórie podľa ktorých je tento úkaz spojený s klimatickými zmenami a ľudskou činnosťou. Odpoveď na túto i ďalšie otázky spojenými s touto oblačnosťou hľadá družica AIM.

Charakteristika

Stredný priemer ich častíc bol určený pomocou polarizačných a spektroskopických meraní na 0,3 mikrometra. Priestorová hustota častíc v mraku je okolo 10 000 častíc v kubickom metri. Napriek krátkemu trvaniu tohto úkazu sa podarilo získať vzorky častíc pomocou výškových rakiet, napr. raketou Pandorra už v roku 1968.

Iné projekty
Portál vedy o Zemi
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.