Nick Holonyak
Nick Holonyak (* 3. november 1928, Zeigler, Illinois, USA) je vynálezca LED (light-emitting diode, t. j. svetlo emitujúcej diódy), skúmal kremík a bol prvým študentom Johna Bardeena a neskôr aj jeho priateľom. Holonyak pracoval v laboratóriách Bella (po odchode Bardeena) a práve v týchto laboratóriách získal svoje prvé skúsenosti s tranzistorom. Je pevným zástancom názoru, že John Bardeen nedostal tak veľa pochopenia, ako si zaslúžil za vývoj fyzikálnej teórie, ktorá umožnila vynález transistora a že naproti tomu William Shockley dostal až príliš veľa uznania.
| Nick Holonyak | |||
 americký vynálezca | |||
| Narodenie | 3. november 1928 (91 rokov) Zeigler, Illinois, USA | ||
|---|---|---|---|
| Odkazy | |||
| Commons |  | ||
| |||
Životopis
Narodil sa v Zeiglere, Illinois v rusínskej rodine (emigrantom z Československa/Podkarpatskej Rusi). Univerzitné vzdelanie (elektrotechnický inžinier) získal na Univerzite v Illinois. V roku 1951 absolvoval prvé lekcie u Johna Bardeena (bol jeho prvým PhD. študentom) a v tej súvislosti aj prvý laický pohľad na tranzistor. V roku 1952 prešiel od výskumu vakuovej trubice do polovodičových laboratórií Bardeena, napriek tomu, že bol zosmiešňovaný niektorými spolupracovníkmi. Holonyak urobil správny krok, polovodiče čoskoro spôsobili prevrat v elektronike.
Po ukončení vysokoškolského štúdia v roku 1954 bol požiadaný Bellom pracovať na množstve kremíkových zariadení, vrátane tranzistorov. Pokračoval v rozširovaní svojich vedeckých znalostí, pracoval pre US armádu (signalizačné oddelenie) a pre General Electric. V roku 1960 vytvoril prvý polovodičový laser a prvú LED v rolu 1962 (už ako konzultant v GE v Syracuse, New York). V roku 1963 sa vrátil na Univerzitu v Illinois ako profesor k Johnovi Bardeenovi a pracoval na kvantovej teórii vĺn a lasere. Je autorom Polovodičovo riadeného usmerňovača, publikovaného v roku 1964 a Fyzikálnych vlastností polovodičov publikovaných v roku 1989. Ešte stále pracuje na výskumoch v Illinois na oddelení Elektrického a počítačového inžinierstva.
V roku 1989 získal Edisonovu medailu 'Za mimoriadnu kariéru v oblasti elektrotechniky a prínos k významnému zlepšeniu v oblasti polovodičov a prístrojov.' V roku 1995 bol ocenený Japonskou cenou za Významný prínos do výskumu praktickej aplikácii LED (light emitting diodes) a laserov.' V roku 2003 bol ocenený IEEE Medal of Honor.
Externé odkazy