Národný bezpečnostný úrad

V rámci ochrany utajovaných skutočností Národný bezpečnostný úrad plní úlohy v piatich oblastiach bezpečnosti: personálna bezpečnosť, priemyselná bezpečnosť, administratívna bezpečnosť, fyzická a objektová bezpečnosť a informačná bezpečnosť.

Ako národná bezpečnostná autorita plní úlohy vyplývajúce z členstva Slovenskej republiky v Organizácii Severoatlantickej zmluvy (NATO) a Európskej únii (EÚ), zabezpečuje ochranu zahraničných utajovaných skutočností postúpených Slovenskej republike v súlade s medzinárodnými zmluvami a zároveň spolupracuje s národnými bezpečnostnými úradmi iných štátov a bezpečnostnými úradmi medzinárodných organizácií.

Na čele Národného bezpečnostného úradu stojí riaditeľ, ktorého do funkcie volí Národná rada Slovenskej republiky na obdobie sedem rokov. Dňa 1. júna 2012 bol do tejto funkcie ustanovený Ing. Jozef Magala.

V minulosti Národný bezpečnostný úrad viedli[3]:

• genmjr. Ing. František Blanárik (16. september 2006 – 31. máj 2012)
• Ing. Aurel Ugor (29. január 2004 – 15. september 2006)
• JUDr. Matej Sudor (3. október 2003 – 28. január 2004)
• Mgr. Ján Mojžiš (18. júl 2001 – 2. október 2003)

Úlohy Národného bezpečnostného úradu plnia príslušníci v služobnom pomere podľa zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov a zamestnanci v zamestnaneckom pomere podľa zákona č. 552/2003 Z. z. o výkone prác vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov.

Občan pri vzniku služobného pomeru príslušníka Národného bezpečnostného úradu skladá služobnú prísahu, ktorá znie[4]:

"Sľubujem vernosť Slovenskej republike. Budem čestný, statočný a disciplinovaný príslušník Národného bezpečnostného úradu. Služobné povinnosti budem plniť podľa svojich najlepších schopností a vo svojej činnosti sa budem riadiť ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a budem chrániť záujmy Slovenskej republiky, ako aj práva občanov. Na to som pripravený vynaložiť všetky sily a schopnosti a nasadiť aj svoj život. Tak prisahám!".

Utajované skutočnosti je potrebné chrániť pred nepovolanou osobou a pred cudzou mocou v súlade s platnou právnou úpravou.

Právnym základom ochrany utajovaných skutočností v Slovenskej republike je zákon č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Uvedená platná právna úprava definuje konkrétne podmienky na ochranu utajovaných skutočností, práva a povinnosti právnických osôb a fyzických osôb pri tejto ochrane, pôsobnosť Národného bezpečnostného úradu a pôsobnosť ďalších štátnych orgánov a obcí vo vzťahu k utajovaným skutočnostiam, vrátane uplatňovania administratívnej zodpovednosti za porušenie povinností vo vzťahu k fyzickým ako aj k právnickým osobám.

Samotnou podstatou ochrany utajovaných skutočností je prijatie preventívnych opatrení, ktoré majú vytvoriť, resp. vytvárajú podmienky pre personálnu bezpečnosť, priemyselnú bezpečnosť, administratívnu bezpečnosť, fyzickú a objektovú bezpečnosť a informačnú bezpečnosť prostredníctvom bezpečnosti technických a systémových prostriedkov a šifrovej ochrany informácií, ktoré platná právna úprava definuje v jednotlivých oblastiach bezpečnosti.

V oblasti ochrany zahraničných utajovaných skutočností Národný bezpečnostný úrad slúži ako ústredný bod prijímania zahraničných informácií a distribúcie národných informácií do zahraničia. Zahraničná spolupráca prebieha na multilaterálnej a bilaterálnej úrovni.

Na multilaterálnej úrovni Národný bezpečnostný úrad spolupracuje predovšetkým s bezpečnostnými orgánmi Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO) a Európskej únie (EÚ). Na bilaterálnej úrovni Národný bezpečnostný úrad spolupracuje s krajinami, s ktorými má Slovenská republika uzatvorenú dohodu o vzájomnej výmene a ochrane utajovaných skutočností.

• Domovská stránka Národného bezpečnostného úradu