Nónius (kôň)
Plemeno bolo vyšľachtené v maďarskom žrebčíne Mezőhegyes v roku 1784. Cieľom bolo vyšľachtiť mohutnejšieho, ťažšieho koňa pre potreby intenzívnejších poľnohospodárskych oblastí, pre armádu a dopravu. Pôvod aj meno odvodzuje od zakladateľa anglonormanského žrebca Nónius, nar. v r. 1810 vo Francúzsku. Prenášanie dobrých úžitkových vlastností na potomstvo oprávňovali vedenie žrebčína Mezöhegyesz k tomu, že od roku 1824 žrebca začali využívať v plemenitbe intenzívnejšie po celom Uhorsku. Po dvadsaťročnom pôsobení v chove žrebec Nonius zanechal v žrebčíne 79 žrebcov a 137 kobýl.
V prvom období šľachtenia nóniusa v rozmedzí rokov 1824 až 1862 mali produkty šľachtenia 39% krvi španielskej, 23,4 % krvi Nóniusa Seniora, 18% krvi arabskej, 9,4 % krvi anglo-španielskej a 10,2% inej krvi.
Na území Slovenska sa chov nóniusa uvádza od druhej polovice 19. storočia, kedy žrebce nónius zo žrebčína Mezöhegyesz začali pôsobiť v nížinných oblastiach Slovenska, cez žrebčínce Nitra, Rimavská Sobota a Prešov. Po r. 1918 prestal prísun žrebcov nonius z Maďarska. Veľký obvod chovu nóniusa na Slovensku si vynútil založenie chovu nóniusa. Stádo nóniusa bolo založené v novo budovanom žrebčíne Topoľčianky v r. 1922 a pozostávalo z 59 kobýl.
Počas chovu nóniusa v Topoľčiankach v rokoch 1922 až 1954 tu pôsobilo 31 kmeňových žrebcov, z toho 25 žrebcov nónius, 4 žrebce anglické plnokrvné a 2 žrebce anglické polokrvné. Po roku 1954 bol chov nóniusa premiestnený do novozriadeného žrebčína v Novom Tekove. Chovateľskú prácu naviazal len žrebčín Nový Tekov, ktorý po privatizácii stále viac a viac upadá a pre nesplnenie stanovených kritérií bol šľachtiteľský chov nóniusa v Novom Tekove v r. 2000 zrušený, a tým je Slovensko bez šľachtiteľského chovu nóniusa.
