Starý most (Bratislava)

Pôvodný názov: Most Františka Jozefa / (nem.) Franz-Josephs-Brücke / (maď.) Ferencz József-híd, po prvej svetovej vojne: Štefánikov most, po druhej svetovej vojne: Most Červenej armády.

• Električky:
  • zastávka Šafárikovo nám.: 1, 3, 4
  • zastávka Sad Janka Kráľa: 3
• Autobusy:
  • zastávka Šafárikovo nám.: 29, 50, 70, N33

Odhliadnuc od krátkodobo existujúceho mosta v 15. storočí bol prvým mostom v Bratislave pontónový most Karolíny Augusty, ktorý bol postavený roku 1825 a nachádzal sa na dnešnom Námestí Ľ. Štúra oproti kaviarni Berlinka. Postavili ho potom, ako rôzne drevené mosty neodolali neustálym škodám spôsobeným plávajúcim ľadom. Tento pontónový most vydržal do roku 1891.

Nový most bol postavený v rokoch 1889 – 1890 a bol pomenovaný po vtedajšom rakúskom cisárovi, uhorskom kráľovi, atď. Františkovi Jozefovi I., ktorý sa slávnostného otvorenia osobne zúčastnil. Išlo o kombinovaný most pre cestnú, železničnú a pešiu dopravu. Nachádzal sa na železničnej trati Bratislava – Szombathely, otvorenej v tom istom roku. V čase prvej česko-slovenskej republiky sa volal Štefánikov most a viedla cez neho železničná trať cez Wolfsthal do Viedne (tzv. Viedenská električka), ktorej koľaje boli usadené na cestnej časti mostu a v centre zdieľala trate s bratislavskými mestskými električkami.

Pred oslobodením mesta koncom druhej svetovej vojny (3. apríla 1945) bola ustupujúcou nemeckou armádou oceľová časť zničená a jeden pilier bol poškodený.

Po oslobodení Bratislavy vojskami 7. gardovej armády 2. ukrajinského frontu s rumunským tankovým plukom, postavila Červená armáda a jej nemeckí vojnoví zajatci v priebehu pol roka most, ktorý bol daný do prevádzky začiatkom roku 1946 a dostal pomenovanie Most Červenej armády. Hoci bol vtedy zamýšľaný ako dočasné riešenie, keďže mu predpovedali životnosť 15 rokov, používal sa tento most až do 2. decembra 2013. Na cestnej časti mostu boli počas výstavby uložené električkové koľaje, pričom trať bola ukončená tesne za mostom pri Sade Janka Kráľa a budovy Divadla Aréna. Po tejto obnovenej trati začala premávať električka až od roku 1951 a plánovalo sa trať predĺžiť až do centra vtedajšej Starej Petržalky, z plánov sa nakoniec zišlo a električka premávala po Sad Janka Kráľa až do zastavenia premávky v roku 1961, z dôvodu pomaly sa zhoršujúceho stavu mostu, uplynutia jeho 15 ročnej lehoty, obmedzeniu premávky vozidiel s hmotnosťou nad 12 ton a postupného zahusťovania dopravy na dovtedy jedinom dunajskom moste na území vtedajšieho Česko-Slovenska. Zrušenie električky malo byť len dočasné, avšak doprava sa nakoniec neobnovila. Električkové koľaje boli odstránené z vozovky až na jar 1968, keď sa začala prvá výrazná oprava mostu. Električkovú trať na petržalskej strane iba zaliali vrstvou cestného asfaltu. Status jediného dunajského mostu platil až do roku 1972, keď bol daný do prevádzky Most SNP.

Demontáž mosta

Železničná doprava na jednokoľajovej trati železničnej časti mostu slúžila až do roku 1983, keď boli vlaky presmerované na Prístavný most. Pri rekonštrukcii mostu v roku 1984 bola postupne odstránená železničná trať najprv na petržalskej strane, avšak na moste bola zachovaná kvôli pôvodne plánovanej rýchlodráhe, ktorá mala pokračovať po pôvodnej železničnej trati po vtedy zrušenú vlakovú stanicu Bratislava - Nivy. Pri rekonštrukcií mostu sa na cestnej časti vymenila pôvodná mostovka za betónovú a vymenili sa pôvodné mostné polia na staromestskej a petržalskej strane z roku 1890 za nové. V 80. rokoch postupne odstránili na staromestskej strane zvyšnú časť trate od mostu až po miesto bývalej stanice Bratislava - Nivy. Po politickom prevrate v novembri 1989 bol most v roku 1990 premenovaný na súčasný názov - Starý most.

V priebehu nasledujúcich rokov bol most priebežne udržiavaný vo využívateľnom stave, ale výmena pôvodnej mostovky v roku 1984 za novú betónovú sa stala pre most osudným, keďže pod náporom hustej dopravy začal výrazne klesať. Od 31. decembra 2008 bol uzavretý pre individuálnu dopravu a zostala tu zachovaná len premávka MHD, od 15. mája 2010 sa pre kritický stav uzavrel aj pre MHD a rovnako aj pre chodcov a cyklistov. V priebehu toho roku začali rekonštrukčné práce, počas ktorých bola vykonaná sanácia mostných pilierov a bola odstránená betónová mostovka z roku 1984 vážiaca 28 ton. V roku 2011 bola vzhľadom na odľahčenie mosta opätovne sprístupnená pešia čast mostu pre chodcov a cyklistov. Koncom novembra 2013 sa začali práce na demontáži mosta, kvôli čomu bol most 2. decembra 2013 uzatvorený pre všetku dopravu.

Pred prestavbou v roku 2016 pozostával zo železnej konštrukcie vyrobenej vo Vítkovických železiarňach, umiestnenej na kamenných pilieroch. Bol dlhý 460 m. Bol na ňom drevený chodník a jednokoľajová železničná trať (ktorá nepokračovala na žiadnom konci mosta). Do roku 2010 tu bola aj dvojpruhová cestná komunikácia. Tá bola najprv vo večerných hodinách 31. decembra 2008 uzavretá pre všetky druhy dopravy okrem MHD a od 14. mája 2010 aj pre MHD. Následne bola pre havarijný stav mosta demontovaná. Od konca novembra 2013 prebiehala jeho demontáž, pričom z tohto dôvodu bol od 2. decembra 2013 uzavretý pre všetku dopravu.

Po jeho demontáži bol na jeho mieste vybudovaný nový most, ktorý využíva niektoré z pilierov Starého mosta, ktoré sú však nadstavené. Nový most slúži električkovej, cyklistickej a pešej doprave.

2. decembra 2013 o 8:15 sa most pre verejnosť definitívne uzavrel a započala sa demontáž mostu a dvoch pôvodných pilierov, ako aj výstavba nového piliera. Pôvodný termín ukončenia demontáže, naplánovaný na jar 2014, nebol splnený, nakoľko sa našli na dne Dunaja objekty, ktoré boli predbežne vyhodnotené ako munícia. V záujme bezpečnosti si preto hlavné mesto objednalo podrobnejší sonarový prieskum dna rieky v oblasti pilierov Starého mosta. Ten však odhalil, že kovové objekty nie sú nevybuchnutými mínami a tak sa na demontáži mohlo pokračovať. Pôvodný plán sa však neúnosne natiahol a s búraním dvoch pilierov sa začalo až v septembri 2014. Táto skutočnosť čelila obrovskej kritike verejnosti, podľa ktorej došlo k výraznému časovému sklzu, ktorý mohol ohroziť plánované dokončenie stavby mostu a spojazdnenia trate do Petržalky v stanovenom termíne. Koncom januára 2015 stavba meškala už 10 týždňov a tak mestu hrozilo, že 70 miliónové náklady bude musieť hradiť samo. 85% rozpočtu pochádzalo z Kohézneho fondu Európskej únie.[1]

S vysúvaním novej konštrukcie mostu sa začalo v marci 2015 z petržalskej strany a súbežne dostáva aj šedo-zelený náter. Predbežný plán dokončenia mostu bol plánovaný na október 2015. Nový most slúži električkovej doprave a v prípade potreby ho tiež môžu využiť záchranné zložky. Električková trať je na súčasnú sieť napojená na Šafárikovom námestí (zároveň je zdvojkoľajnená existujúca trať na Štúrovej), na petržalskej strane je vedená v prvej etape po Jantárovú cestu, neskôr sa plánuje predĺženie do Janíkovho dvora na juhu Petržalky. Električková trať je vybudovaná ako tram-train s dvomi rozchodmi a v budúcnosti by mala umožniť podľa potreby aj prevádzku duálnych vozidiel, ktoré by mohli prechádzať z električkovej siete na železničnú a naopak.

Oficiálne práce na moste skončili už 15. decembra 2015, ale na moste sa pracovalo ešte aj potom. Práce na viac než stovke objektov mali byť podľa mesta ukončené 21. januára 2016. Do toho dňa sa začala kolaudácia a uskutočnila sa dynamická skúška mostu.[2] V polovici februára prešla v rámci kolaudácie mostom prvá električka.[3] Most bol otvorený pre verejnosť 19. mája 2016. Sprístupnený bol však zatiaľ len pre pešiu a cyklistickú dopravu. Električky začali premávať po Starom moste 8. júla 2016.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Starý most (Bratislava)

Bratislavský portál

• Starý most na Rail.sk
• Kultúrnymi pamiatkami budú len časti Starého mosta (3.XII.2008)
• Starý most (blog vtedajšej hlavnej dopravnej inžinierky mesta Bratislava o výstavbe mosta)