Monte Civetta

Civetta (sova) je 3 220 m vysoká hora, jedna z najmohutnejších v Dolomitoch, výraznej horskej skupine v južných Alpách. Tvorí ju masív s hlavným hrebeňom v orientovaným smere severovýchod – juhozápad s vrcholmi (alebo vežami) Monte Civetta (3 220 m), Piccola Civetta (3 207 m), Punta Tissi (2 995 m), Punta Civetta (2 892 m), Pan di Zucchero (Cukrová homoľa, 2 776 m), Castello di Valgrande (2 680 m), Torre di Valgrande (2 715 m) a ďalšie horolezecky zaujímavé vrcholky v južných rázsochách, napr. Cima su Alto 2 900 m, Torre Venezia (2 337 m) a Torre Trieste (2 436 m). Pojmom je hlavne severozápadná stena, až do 1 200 m vysoká a vyše 4 km široká, s množstvom lezeckých ciest. V oblasti je aj lyžiarske stredisko Civetta.

Monte Civetta
vrch
Severozápadná stena Civetty, vľavo Torre di Valgrande, vpravo Cima su Alto
Štát Taliansko
Región Benátsko
Provincia Belluno
Pohorie Alpy
Horská skupina Dolomity
Nadmorská výška 3 220 m n. m.
Súradnice 46°22′48″S 12°3′12″V
Najľahší výstup Od chaty Coldai okolo ch. Torrani
Prvovýstup Francis Fox Tuckett, Melchior Anderegg, Jacob Anderegg
 - dátum 1867
Poloha v rámci Talianska
Poloha v rámci Talianska
Wikimedia Commons: Monte Civetta
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
Geografický portál

Prvý výstup na hlavný vrchol vykonali v r. 1867 F. F. Tucket, Frenchay, J. a M. Angerreg, S. de Silvestri juhovýchodnou stenou, nie dnešnou normálkou.

Výstupy normálkami

  • Najjednoduchší výstup predstavuje trasa Rif. Coldai (2 135 m) – Rif. Torrani (núdzový prístrešok) – serpentínami a skalou na vrchol. Dole sutina, hore trochu istené, ale nie ťažké platne.
  • Via Ferrata degli Alleghesi vedie 400 m vysokou východnou strenou Civetty na jej hrebeň a ďalej už ľahšie na vrchol. Miesta obťažnosti II často ešte nezaistené. Pád kameňov (prilba), ťažké – pred vybudovaním ferraty za IV.
  • Via Ferata Tissi od chaty Rif. Vazzoler (1 714 m) vedie sčasti aj exponovanou stienkou po kramlách, veľmi ťažké, 5 hod. Prepojenie ferrát predstavuje celodennú túru.
Civetta zo severu, z Cima Coldai

Severozápadná stena a ďalšie veže

  • 1925 Prvovýstup stenou G. Lettenbauer a E. Solleder.
  • 1935 Prvovýstup na Torre Trieste: R. Cassin a V. Ratti, (dnes 8-).
  • 1950 Hermann Buhl, Sollederovou cestou.
  • 1957 Prvovýstup na Punta Tissi: W. Phillip a D. Flamm. Cesta získala rešpekt až keď ju preliezol Claude Barbier a označil za svoju najťažšiu.
  • 1963 Prvý zimný výstup Sollederovou cestou: T. Hiebeler, I. Piussi a G. Redaelli.
  • 1969 Prvé sólo cestou Phillip-Flamm: Reinhold Messner.
  • 1969 Torre di Valgrande, I. Dieška a P. Dieška, D. Jansen
  • 1972 Prvovýstup na Torre Trieste: Jerzy Kukuczka, „Direttissima delli Polacci“.
  • 1974 Torre Trieste: D. Štěrbová a M. Melzochová
  • 1978 Prvovýstup na Pan di Zucchero: M. Belica, V. Kinčeš, J. Porvazník a P. Valovič, „Campanille di Bratislava.“
  • 1980 Prvý zimný výstup: M. Šmíd, J. Fulka, "Via dei Fodom." Na zostupe prišiel Šmíd o pár zubov pri páde skaly.
  • 1983 Prvý zimný výstup na Punta Tissi: V. Porvazník, J. Novotný a A. Križo.
  • 1984 Prvý zimný výstup cestou „Via del Rifugio:“ L. Klembárová, T. Jánoš, L. Odstrčil a E. Velič.
  • 1999 Zatiaľ asi najťažší prvovýstup v oblasti: Punta Civetta, V. de Bona a P. Bez, „Le nuvole baroche,“ IX+/A3, cca 8b.

Referencie

  • I. Dieška: Horolezectvo - Encyklopédia, Šport 1989.
  • I. Dieška: Horolezectvo zblízka, Šport 1984.
  • M. Šmíd: Ze života horolezce, Olympia 1991.
  • P. Werner: Klettersteig Atlas – Atlas zajištěných cest v Alpách, Freytag a Berndt, Praha 1995.

Iné projekty

Externé odkazy

This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.