Miroslav Lažo

S hokejom začínal ako štvorročný, keď si jeho otec všimol oznam o nábore malých chlapcov pre Slovan Bratislava. Sám seba nepovažuje za výnimočný talent, tento nedostatok už v detstve nahrádzal húževnatosťou a bojovnosťou. Podľa jeho slov mu v detskom veku najviac hokejovo pomohol tréner Pavol Michalec, v neskorších kategóriách aj Tibor Ágh, Ľudovít Venutti a Ján Filc.[1]

V extralige debutoval počas ročníka 1996/97. Ďalšie tri roky pôsobil najmä v 1. SHL v mužstvách HC Senica a HK Trnava. V 2000/01 odohral 13 zápasov za Slovan Bratislava, potom prestúpil do klubu EV Regensburg v nemeckej Oberlige. Ako dôvod spätne uvádza, že vo štvrtom útoku nedostával od trénera Pokoviča dostatok priestoru.[1] V Regensburgu hral vo formácii s bieloruským reprezentantom Andrejom Michaľovom, klub postúpil do druhej najvyššej nemeckej ligy.

Pred ďalším ročníkom sa neúspešne pokúšal o angažmán v českom Třinci. V prípravnom zápase tohto mužstva proti nováčikovi slovenskej extraligy MsHK Žilina si ho všimol tréner Vincent Lukáč a dohodli sa na spolupráci. V sezóne 2001/02 sa mužstvo prebojovalo do play-off, Lažo hral v útoku s Michalom Beranom. V priebehu ďalšej sa vrátil do Slovana Bratislava. Klub zvíťazil vo finále play-off nad HC Košice, pričom Lažo strelil víťazný gól, keď prekonal brankára Miroslava Šimonoviča.[1]

Pred ďalším ročníkom podpísal kontrakt s HC Rabat Kladno, v príprave hral v útoku s Miloslavom Hořavom a Miroslavom Štefankom. Už v prvom ligovom zápase si však natrhol väzivo v pravom členku, po vyliečení sa nedostal do predošlej formy. V priebehu sezóny prestúpil do Slovana Bratislava.

Sezónu 2004/05 začal v MsHK Žilina, hral vo formácii s Michalom Beranom a Romanom Kontšekom. V jej priebehu ho angažoval Neftechimik Nižnekamsk z ruskej superligy, odohral však len dva zápasy (zaznamenal bod za prihrávku Romanovi Kukumbergovi), keď mu tréner oznámil, že vlastne potrebujú centra. Lažo napriek predčasnému odchodu hodnotil toto pôsobenie pozitívne. Následne sa vrátil do Žiliny.

Pred ročníkom 2005/06 uzavrel zmluvu s HC Košice, stal sa najlepším strelcom mužstva, dosiahol 26 gólov, zároveň bol najtrestanejším hráčom, keď zaznamenal až 252 trestných minút (oba údaje sú vrátane play-off). Zúčastnil sa Zápasu hviezd v Poprade, kde získal cenu pre najrýchlejšieho korčuliara a najužitočnejšieho hráča.[1] V januári 2007 na tréningu fyzicky napadol spoluhráča Jána Plevu a vedenie s ním ukončilo spoluprácu. Následne prestúpil do Slovana Bratislava,[2], kde vybojoval extraligový titul po finálovom víťazstve 4:0 na zápasy nad Duklou Trenčín. Rovnaký úspech zaznamenal aj v ďalšej sezóne, po víťazstve nad HC Košice 4:3 na zápasy.

Pred sezónou 2010/11 ho angažoval klub KHL Avtomobilist Jekaterinburg, nepresadil sa a vedenie ho poslalo na farmu do mužstva Sputnik Nižnij Tagil. V priebehu ročníka prestúpil do HC Banská Bystrica. Ďalšiu sezónu hral za Malmö Redhawks vo švédskej druhej najvyššej súťaži Allsvenskan. V ročníku 2012/13 pôsobil v MsHK Žilina. 19. novembra 2012 sa s vedením dohodol na ukončení kontraktu, podľa športového manažéra Dušana Kapustu nenaplnil očakávania.[3]

Následne prestúpil do HK 36 Skalica. V nasledujúcej sezóne 2013/14 zaznamenal v základnej časti 20 gólov a 19 asistencií.

V slovenskej reprezentácii odohral 12 zápasov, strelil 6 gólov.

(štatistické údaje v článku sú z 1. júna 2014)

• Miroslav Lažo štatistiky na Eliteprospects.com
• Miroslav Lažo štatistiky na eurohockey.net