Medzihviezdna absorpcia
Medzihviezdna absorpcia je absorpcia svetla hviezd pri jeho prechode medzihviezdnou hmotou.
Hodnota medzihviezdnej absorpcie sa obyčajne určuje v magnitúdach na určitú jednotkovú vzdialenosť (1 kpc). Medzihviezdna absorpcia je spôsobená vlastnou absorpciou fotónov svetla časticami medzihviezdneho plynu a prachu a rozptylom svetla na prachových časticiach (nevlastná absorpcia).
Medzihviezdny prach zapríčiňuje spojitú medzihviezdnu absorpciu, t. j, zoslabenie intenzity (medzihviezdna extinkcia), a súčasne aj sčervenanie svetla hviezd (medzihviezdne sčervenanie). Zoslabenie intenzity svetla hviezd vplyvom medzihviezdne absorpcie je úmerné vzdialenosti, ktorú musí svetlo prekonať v medzihviezdnom prostredí, veľmi však závisí od polohy hviezd, keďže rozloženie medzihviezdnej hmoty v Galaxii je nepravidelné. Stredná hodnota medzihviezdnej absorpcie je približne 0,3 mag na 1 kpc, t. j. svetlo hviezd sa zoslabí v priemere o 0,3 mag pri prekonaní vzdialenosti 1 kpc. Pri rozmeroch častíc medzihviezdneho prachu okolo 10-5 cm modré svetlo sa absorbuje väčšmi než svetlo červené, preto veľkosť medzihviezdnej absorpcie je nepriamo úmerná vlnovej dĺžke svetla λ-1 (selektívna absorpcia).
Selektivita medzihviezdnej absorpcie je príčinou zdanlivého sčervenania svetla hviezd, ktorej veľkosť (farebný exces) závisí od optickej hrúbky medzihviezdneho prachu a od rozloženia energie v spektre hviezdy, t. j. od jej spektrálneho typu. Fotometrické určenie farebného excesu súčasne umožňuje určiť exaktnými astrofyzikálnymi metódami hodnotu medzihviezdnej absorpcie. Medzihviezdny plyn zapríčiňuje čiarovú medzihviezdnu absorpciu, ktorá sa prejavuje absorpčnými medzihviezdnymi čiarami v spektrách hviezd. Najsilnejšie medzihviezdne čiary sú H a K čiary ionizovaného vápnika Ca II a dvojitá čiara D neutrálneho sodíka. Čiarová medzihviezdna absorpcia vzniká tým, že medzihviezdny plyn žiarenie určitých vlnových dĺžok absorbuje a opäť ho vyžiari všetkými smermi na tých istých vlnových dĺžkach. V spektre tej istej hviezdy sa môžu v niektorých prípadoch pozorovať intenzívnejšie primárne medzihviezdne čiary, ktorých intenzita je približne úmerná vzdialenosti hviezdy, aj mierne posunuté slabšie sekundárne medzihviezdne čiary, spôsobené jednotlivými hustejšími mrakmi medzihviezdnej hmoty s odlišnou radiálnou rýchlosťou. Hodnotu medzihviezdnej absorpcie možno určiť pomocou farebného excesu z fotometrických meraní farebného indexu, v niektorých prípadoch aj zo zmeny priebehu funkcie jasnosti zapríčinenej tmavým mrakom medzihviezdnej hmoty (difúzna hmlovina).
