Mathias Zdarsky

Mathias Zdarsky sa narodil ako siedme dieťa do rodiny mlynára Jana Zdarského a matky Jozefy v Kožichoviciach pri Třebíči. Po smrti otca matka s deťmi odišla do Třebíča. Už v detstve oslepol na ľavé oko. V roku 1874 maturoval na reálnom gymnáziu v Jihlave, pokračoval v štúdiu na nemeckom učiteľskom ústave v Brne (Lehrerbildungsanstalt) a až do roku 1883 vyučoval. Potom študoval v Mníchove, kde sa venoval maliarstvu a sochárstvu. Potom pokračoval v štúdiách na polytechnike v Zürichu. Počas štúdií navštívil mnohé európske krajiny a severnú Afriku. Z týchto ciest sa zachovali jeho skice a obrazy.

Keď sa usadil na horskom majetku Habernreith pri Lilienfelde zaujala ho polárna výprava Fridtjofa Nansena. Nansen prešiel cez Grónsko na lyžiach. A tak, ako mnoho iných v tej dobe začal sa venovať lyžovaniu. Veľmi skoro sa pustil do experimentovania na nórskych lyžiach, ktoré vyhovovali najmä na rovinatých terénoch. Čoskoro zistil, že na strmých horských svahoch s nimi nepochodí a že nórska lyžiarska škola pre alpské lyžovanie nevyhovuje. Preto v roku 1890 vyvinul postranné silne odpružené oceľové viazanie, s ktorým sa lepšie zatáčalo a dôležité bolo aj to, že sa päta z lyže nezosúvala. V roku 1896 si nechal viazanie patentovať. Zdarskeho patent sa stal prototypom moderného lyžiarskeho viazania. Podľa vzoru nórskej školy používal zo začiatku len jednu lyžiarsku palicu (Skistock).

V roku 1898 založil Liliendorfský lyžiarsky spolok (Lilienfelder Skiverein) a v roku 1900 Medzinárodný alpský lyžiarsky spolok (Internationale Alpen Ski-Verein) (neskôr premenovaný na Alpen Ski-Verein). V nasledujúcom roku (1901) usporiadal prvé preteky v zjazde a v roku 1905 v slalome. Nakoniec sa stal, v tej dobe, najlepším svetovým lyžiarom. Učiteľské vzdelanie využil na organizovanie lyžiarskych kurzov v Alpách, Beskydách, v Nemecku, Švajčiarsku i v Karpatoch. Len v rokoch 1896 – 1916 prešlo Zdarskeho výcvikom viac ako 20 000 lyžiarov.

Počas prvej svetovej vojny pôsobil ako lyžiarsky inštruktor v Rakúsko-uhorskej armáde a neskôr bol lavínovým inštruktorom. V roku 1916 viedol lavínovú vojenskú záchrannú akciu, počas ktorej utrpel vážne zranenia. Za jeho lyžiarske výcvikové zásluhy mu cisár František Jozef I. udelil v roku 1916 Rytiersky kríž a v roku 1931 bol ocenený Zlatým odznakom Za zásluhy o Rakúsku republiku.

Zdarského technika spočívala v bezpečnom ovládaní zjazdu zo strmých svahov a cez terénne nerovnosti s pomocou privrátených oblúkov a pluhovaním, pri ktorých sa používala jedna palica ako opora. Jeho technika odštartovala vývoj zjazdovej prívratovej techniky, ktorá bola postupne zdokonaľovaná. V roku 1896 vydal lyžiarsku príručku Lilienfelder Skilauf-Technik (Lilienfeldska lyžiarska technika), ktorou položil základy tzv. alpskej lilienfeldskej školy jazdy na lyžiach, ktorá vyhovovala najmä alpským terénom. Pre lilienfeldsku školu bola typická jazda v oblúkoch, ktoré mali kratší polomer, širšiu stopu, nižší postoj a predklon namiesto záklonu, ktorý bol typický pre nórsku školu. Skrátil pomerne dlhé nórske a fínske lyže na dĺžku 190 – 220 cm, určil závislosť dĺžky na lyžiarovej hmotnosti a výške.

• 
  Mathyas Zdarsky okolo roku 1905
• 
  Lyžiari vo Vysokých Tatrách, lyžovali sa s jednou palicou
• 
  Lyžiar v tatranskej prírode na začiatku 20. storočia
• 
  Lyžiarska škola pod Tatranskou Poliankou

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Mathias Zdarsky na českej Wikipédii.