Mary Harrisová Jonesová
Mary Harrisová Jonesová (* 1. august 1837, Cork, Írsko[1] – † 30. november 1930, Adelphi, Maryland, USA[2]) bola americká učiteľka, módna návrhárka, aktivistka, socialistka a členka Industrial Workers of the World.
Mary Harrisová Jonesová | |||
americká učiteľka, aktivistka a socialistka | |||
Narodenie | 1. august 1837 Cork, Írsko | ||
---|---|---|---|
Úmrtie | 30. november 1930 (93 rokov) Adelphi, Maryland, USA | ||
Odkazy | |||
Commons | |||
Životopis
Narodila sa v írskom Corku, ale ešte ako teenager emigrovala s rodinou do Kanady.[3] Študovala na katolíckej škole v Toronte. Po presťahovaní rodiny do USA[3] pracovala ako učiteľka v kláštore v michiganskom Monroe. Potom sa presťahovala najprv do Chicaga a neskôr do Memphisu v Tennessee. Tu sa v roku 1861 stal jej manželom George E. Jones, člen a organizátor National Union of Iron Moulders,[4] neskôr International Molders and Foundry Workers Union of North America.[5] Tu si otvorila obchod s odevmi v predvečer občianskej vojny,[3] ktorá spôsobila zlom v jej živote.
Manžel George a ich štyri deti (všetky do veku päť rokov) sa v roku 1867 stali obeťami epidémie žltej zimnice v Memphise. Po ich smrti sa vrátila do Chicaga a otvorila si obchod s odevmi.[6] O štyri roky neskôr, v roku 1871, obchod i dom zhoreli pri veľkom požiari. Táto druhá životná strata sa stala katalyzátorom a základom zmeny: obrátila sa na vznikajúce robotnícke hnutie a pripojila sa ku Knights of Labor, predchodcovi Industrial Workers of the World.[7] Pevne verila, že „pracujúci muži majú mať takú mzdu, aby ich manželky mohli zostať doma a starať sa o deti“.[8]
Od roku 1897 bola známa pod prezývkou Mother Jones.[3] V roku 1905 spoluzakladala Industrial Workers of the World,[9] bola členkou United Mine Workers a Socialist Party of America.
Zomrela v Adelphi v roku 1930 vo veku 93 rokov.[10] Pochovaná je na Union Miners Cemetery v Mount Olive v Illinois po boku baníkov zabitých pri pri virdenskom masakri v roku 1898.[11] Hovorila im "moji chlapci".[12]
Je po nej pomenovaný ľavicový časopis Mother Jones. Hudobník Tom Russell jej venoval pieseň „The Most Dangerous Woman In America“ na albume Blood and Candle Smoke z roku 2009.[13]
Referencie
- Mother Jones (1837–1930) [online]. AFL-CIO, [cit. 2012-11-30]. Dostupné online.
- Death Notice for Mother Mary Jones, The Washington Post, 2. december 1930, s. 3.
- Arnesen, Eric. "A Tarnished Icon", Reviews in American History 30, no. 1 (2002): 89
- Religion and Radical Politics: An Alternative Christian Tradition in the United States, Robert H. Craig, Temple University Press, Philadelphia, 1992
- Russell E. Smith, "March of the Mill Children", The Social Service Review 41, no. 3 (1967): 299
- Ric Arnesen, "A Tarnished Icon", Reviews in American History 30, no. 1 (2002): 89
- Mother Jones: The Most Dangerous Woman in America by Elliott Gorn
- Dreher, Rod (5 June 2006) All-American Anarchists, [The American Conservative
- Howard Zinn: A People’s History of the United States. Harper Perennial, New York 2005, ISBN 0-06-083865-5, S. 329-330
- Mother Jones Dies. Led Mine Workers. New York Times. Dostupné online.
- "Service Tomorrow for Mother Jones," The Washington Post, 2. december 1930, s. 12.
- United States Department of Labor – Labor Hall of Fame: Mary Harris "Mother" Jones [online]. Dol.gov, [cit. 2010-09-06]. Dostupné online.
- http://www.tomrussell.com/merchandise.php?cat=1&id=27
Literatúra
- The Autobiography of Mother Jones. Chicago: Charles H. Kerr & Col, 1925.
- Colman, Penny:Mother Jones Speaks. Brookfield, Connecticut: The Millbrook Press, 1994
Externé odkazy
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Mary Harris Jones na českej Wikipédii a Mary Harris Jones na anglickej Wikipédii.