Marxistický feminizmus

Marxistický feminizmus je jedným z typov feministickej teórie, podľa ktorého je predpokladom oslobodenia žien odstránenie kapitalizmu. Zdroj ženského útlaku pritom vidí v existencii súkromného vlastníctva, ktoré vytvára ekonomickú nerovnosť, vzťahy závislosti a nevyvážené vzťahy medzi mužmi a ženami.

Základy marxistického feminizmu položil Friedrich Engels svojou analýzou rodového útlaku v diele Pôvod rodiny, súkromného vlastníctva a štátu. Podľa neho podriadenosť žien nie je výsledkom ich biologických dispozícií, ale pôsobenia spoločenských vzťahov. Inštitúcia rodiny je preto komplexným systémom, v ktorom muži ovládajú služby žien.

Podľa marxistickej teórie je jednotlivec zásadne ovplyvnený štruktúrou spoločnosti (vo všetkých moderných spoločnostiach možno hovoriť o triednej štruktúre). Ľudské príležitosti, túžby a záujmy sú určované výrobným spôsobom, ktorý charakterizuje aj spoločnosť, v ktorej sú ukotvené. Marxistický feminizmus považuje súčasnú rodovú nerovnosť za výsledok práve kapitalistického spôsobu produkcie. Rodový útlak je zároveň triednym útlakom a vzťah medzi mužom a ženou sa dá prirovnať ku vzťahu proletariátu a buržoázie. Podriadenosť žien sa preto javí ako forma triedneho útlaku, ktorá slúži záujmom kapitálu a vládnucej triedy, vďaka čomu naďalej pretrváva. Marxistické feministky rozšírili tradičnú marxistickú analýzu o koncept domácej platenej práce.

Radical Women, hlavná organizácia marxistického feminizmu, stavia svoju teóriu na Marxových a Engelsových analýzach. Z tých vyplýva, že zotročenie žien bolo prvým ekonomickým systémom založenom na súkromnom vlastníctve. Odstránením kapitalistickej ziskom riadenej ekonomiky podľa nich dôjde k eliminácii sexizmu, rasizmu, homofóbie a ďalších foriem útlaku.

Na konci 19. a začiatkom 20. storočia Clara Zetkinová a Eleanor Marxová vystupovali proti démonizácii mužov a podporili proletársku revolúciu, ktorej cieľom bolo odstrániť nerovnosť medzi mužmi a ženami. Odkedy však hnutie začalo vystupovať s čoraz radikálnejšími požiadavkami na ženskú rovnosť, väčšina marxistických lídrov (vrátane Clary Zetkinovej a Alexandry Kollontajevovej) stavala marxizmus do opozície voči feminizmu namiesto hľadania spôsobov ich prepojenia.