Mariah Careyová

Mariah Carey (* 27. marec 1970,[1] Huntington, New York, USA) je americká speváčka, textárka a hudobná producentka. V Guinessovej knihe rekordov je citovaná ako "Songbird Supreme" a je známa najmä pre svoj výnimočný hlasový rozsah v podobe piatich oktáv a schopnosťou využívať pri spievaní tzv. whistle register (píšťalový register).

Mariah Carey

Mariah Carey v roku 2018
Základné informácie
Narodenie 27. marec 1970 (50 rokov)
Huntington, New York, USA
Žáner R&B, pop, hip-hop, soul, gospel, dance
Roky pôsob. 1988 – súčasnosť
Vydavateľstvá Columbia, Virgin, Island
Webstránka mariahcarey.com

Po uzavretí hudobného kontraktu v Columbia Records vydala v roku 1990 svoj eponymný debutový album, ktorý vyprodukoval štyri single, z ktorých sa každý dostal na vrchol rebríčka Billboard Hot 100: Vision of Love, Love Takes Time, Someday a I Don't Wanna Cry. Úspech pokračoval aj po vydaní jej v poradí piateho singlu Emotions z jej druhého rovnomenného albumu, ktorý sa opäť dostal na prvé miesto rebríčka. Mariah sa tak stala vôbec prvým a doposiaľ aj jediným interpretom, ktorého prvých päť singlov sa dostalo na prvé miesto rebríčka Billboard Hot 100.

Po následnej svadbe so šéfom vydavateľstva Sony Music Tommym Mottolom a vydaní nasledujúcich veľmi úspešných albumov ako Music Box (1993), Merry Christmas (1994) a Daydream (1995) sa z Carey stala najpredávanejšia interpretka vydavateľstva. Spomínané albumy vyprodukovali úspešné single, vrátane medzinárodného hitu Without You, vianočnej piesne All I Want For Christmas Is You či skladby One Sweet Day, ktorá sa na prvom mieste rebríčka Billboard Hot 100 udržala rekordných 16 týždňov pričom tento rekord doteraz nie je prekonaný. Po rozvode s Mottolom sa Carey ujala nového imidžu a do svojej tvorby začala pridávať prvky hip-hopu, čo je vidieť v jej nasledujúcom albume Butterfly (1997). Magazín Billboard ju vymenoval za najúspešnejšieho interpreta 90-tych rokov v Spojených Štátoch a na odovzdávaní World Music Awards v roku 1998 si Carey prevzala cenu za svetovo najpredávanejšieho umelca 90-tych rokov.

Po konflikte s vydavateľstvom Columbia (vyplývajúcom najmä zo samotného rozovdu s Mottolom) podpísala Carey v roku 2000 nahrávací kontrakt s Virgin Records na rekordných 100 miliónov dolárov. Niekoľko týždňov pred vydaním jej filmu Glitter a sprevádzajúceho soundtracku (2001) utrpela fyzické a emočné zrútenie, v dôsledku ktorého bola hospitalizovaná. Projekt nebol prijatý s podporou verejnosti a nenaplnil očakávania kritikov ani vedenia Virgin Records. Nahrávacia zmluva bola odvolaná zo strany vydavateľstva a vyplatená na 50 miliónov. V roku 2002 uzavrela nový multimiliónový kontrakt s Island Records. Po relatívne neúspešnom období sa Carey vrátila na vrchol svetových hitparád v roku 2005 kedy vydala svoj desiaty štúdiový album The Emancipation of Mimi. Nahrávka bola svetovo druhým najlepšie predávaným albumom roka a obsahovala aj enormne úspešný singel We Belong Together, ktorý sa stal v poradí jej druhým singlom označeným magazínom Billboard ako skladba desaťročia (v 90-tych rokoch to bola skladba One Sweet Day). Carey sa tak zároveň stala aj doposiaľ jediným interpretom, ktorý má na konte dve skladby desaťročia. V roku 2009 sa speváčke konečne podarilo úspešne preraziť aj na filmovom plátne, kedy si zahrala v snímke Precious. Jej herecký výkon jej vyniesol aj ocenenie na Filmovom festivale v Palm Springs.

Počas svojej kariéry predala Mariah Carey celosvetovo vyše 200 miliónov nahrávok čím sa radí medzi najpredávanejších umelcov všetkých čias. V USA predala 63,5 miliónov albumov, čím je podľa RIAA je treťou najpredávanejšou ženskou interpretkou v Spojených štátoch. V roku 2008 prekonala rekord Elvisa Presleyho, kedy sa jej singel Touch My Body stal v USA jej osemnástym hitom číslo jeden. Carey sa tak stala solo interpretom s najvyšším počtom skladieb na vrchole rebríčka Billboard Hot 100. Viac hitov má už len skupina The Beatles (20).[2] V roku 2012 ju hudobná televízia VH1 zaradila na druhé miesto v zozname "100 Greatest Female Artists in Music History". Carey je aj držiteľkou 5 cien Grammy, 19 World Music Awards, 10 American Music Awards a 14 Billboard Music Awards.

Život a kariéra

1970 – 1987: Detstvo, dospievanie a rodinné problémy

Narodila sa v Huntingtone v štáte New York[3][4] leteckému inžinierovi afro-venezuelského pôvodu Alfredovi Royovi Careymu a opernej speváčke[4] írskeho pôvodu Patricii Hickey, ktorí spolu mali 3 deti; najstaršiu Alison, Morgana a najmladšiu Mariah. Mariah získala svoje neobvyklé meno podľa piesne „They Call the Wind Mariah“ z broadwayského muzikálu Paint Your Wagon.[5][6]

V tej dobe sa zmiešaným manželstvám neprialo a rodina sa často stretávala s rasovou neznášanlivosťou. Z dôvodu zvyšujúceho sa napätia a osobných problémov kvôli národnosti sa rodičia rozviedli, keď mala Mariah tri roky.[4] Patricia mala niekoľko zamestnaní, príležitostne sa živila ako operná speváčka a hlasová trénerka. Mariah spomína ako si často ako štvorročná potajomky zaliezla s rádiom pod perinu a spievala si. V hudbe našla svoj únik od problémov. Matka odhalila spevácky talent svojej mladšej dcéry a v speve ju podporovala. Počas školských rokov Mariah excelovala v predmetoch ako literatúra, umenie a hudba. Začala písať básne a pridávať k ním melódie. Už v útlom veku používala tzv. píšťalový register a jej matka začala okamžite pracovať na jeho kontrole.

Mariah Carey, 1990

Vyštudovala Harborfields High School, aj keď v škole často chýbala najmä kvôli svojím hudobným záujmom. Na začiatku svojej hudobnej kariéry sa na Long Islande zoznámila s muzikantmi ako sú Gavin Christopher a Ben Margulies, s ktorými napísala materiál pre svoju demo nahrávku. Presťahovala sa do New Yorku a príležitostne pracovala ako servírka.

1988 – 1992: Mariah Carey a Emotions

Ako 18-ročná spievala ako vokalistka u speváčky Brendy K Starr. Skamarátili sa, a ako ich priateľstvo rástlo, Brenda chcela pomôcť svojej kamarátke preraziť v hudobnej brandži. V decembri 1988 sa stretli na párty s vtedajším manažérom Columbia Music Tommym Mottolom a Brenda mu odovzdala demo nahrávku Mariah. Mottola si nahrávku prehral v aute pri ceste z večierka a bol zaujatý talentom, ktorý počul. Ihneď sa na večierok vrátil, ale Mariah už bola preč. Cez Brendin manažment Mottola kontaktoval Mariah a následne ju pozval aj s jej mamou do Columbia Music, kde podpísala zmluvu. Tommy Mottola začal ihneď mapovať vstup mladej speváčky do sveta profesionálnej hudobnej brandže a oslovil najlepších producentov tej doby. Vedenie Columbia Music a Mottola plánovali uviesť Mariah na trh ako hlavnú speváčku ich spoločnosti, ako konkurentku hviezd ďalších nahrávacích spoločností Arista a Side Records, akými vtedy boli Whitney Houston a Madonna.

12. júla 1990 vydala Columbia Music debutový album nazvaný Mariah Carey. Columbia na jeho propagáciu minula viac ako milión dolárov, čo sa prejavilo na jeho komerčnom úspechu. Album bol v hitparáde Billboard 200 na prvom mieste nepretržite až 11 týždňov. Všetky štyri single z albumu (Vision of Love, Love Takes Time, Someday a I Don´t Wanna Cry) sa dostali na prvú priečku, čo sa dovtedy nikomu inému nepodarilo. Odmena sa dostavila aj v podobe dvoch cien Grammy za najlepšieho nového umelca a najlepší ženský popový hlasový výkon za skladbu Vision of Love. Album sa v USA stal najpredávanejším albumom roka kedy sa z neho predalo až 9 miliónov kópií, pričom vo svete ďalších 6 miliónov. Z nenápadného debutového albumu, ktorého všetky single prevalcovali najmä americké hitparády sa nakoniec ku koncu roku 1991 vo svete predalo skvelých 15 miliónov kópií.

Po enormnom úspechu debutového albumu začala Mariah nahrávať svoj druhý album Emotions, ktorý vyšiel 17. septembra 1991. Mariah sa po prvý krát podieľala aj na koprodukcii svojho albumu. Prvý singel Emotions sa dostal na prvé miesto Billboard Hot 100. Druhý singel Can´t Let Go sa vyšplhal na druhé a tretí singel Make It Happen na piate miesto. Mariah síce bola kritikmi chválená za posun v textoch, produkcii a aj za nový zvuk, ale z albumu sa celosvetovo predalo "len“ 8 miliónov kópií, čím zlyhal pri pokuse dosiahnuť komerčný úspech debutu.

Aj keď mala v tom čase za sebou už niekoľko televíznych vystúpení, kritici začali špekulovať o tom, že je len štúdiovou speváčkou, ktorá sa vyhýba koncertovaniu. Manažment Columbia Records sa preto v roku 1992 rozhodol, že Mariah bude vystupovať na MTV Unplugged, show hudobnej televízie MTV, kde mali zaznieť doposiaľ jej najväčšie hity. Niekoľko dní pred týmto vystúpením sa Carey a Afanasieff dohodli na pridaní cover verzie staršej piesne, čo by prinieslo niečo iné a nečakané. Mariah tak so svojím dlhoročným kamarátom Treyom Lorenzom prespievala pieseň skupiny The Jackson 5 s názvom I' ll Be There. 16. marca 1992 Mariah natočila svoj MTV Unplugged, svoj vôbec prvý koncert pred verejnosťou. Po kladnom prijatí verejnosti stal jedným z najčastejšie hraných MTV Unplugged vôbec. Tento úspech priviedol vedenie Sony k vydaniu vystúpenia ako MTV Unplugged EP (extended play). Nahrávka mala kvôli menšiemu počtu skladieb zníženú cenu, bola však úspešná a výborne sa predávala. V Spojených štátoch sa z nej predali vyše 3 milióny kópií a remake skladby I' ll Be There sa dostal na prvé miesto Billboard Hot 100, čím sa za dva roky od uvedenia svojho prvého albumu stal v poradí jej šiestym hitom na vrchole rebríčka. Mariah tak zároveň umlčala kritikov, ktorí pred tým tvrdili, že je len štúdiovou speváčkou.

1993 – 1996: Music Box, celosvetový úspech a Daydream

V roku 1993 začala Carey pracovať na svojom treťom štúdiovom albume Music Box. Po nepríliš veľkom úspechu albumu Emotions (v porovnaní s debutom) sa Mariah a Columbia Records dohodli, že ďalší album bude obsahovať viac popovo orientovaný materiál, aby oslovil širšie spektrum poslucháčov. Carey pracovala prevažne so skladateľom Walterom Afanasieffom, s ktorým napísala pre svoj tretí album väčšinu materiálu. Počas nahrávania tejto štúdiovky sa vzťah Carey a Mottolu vyvinul romantickejším smerom a 5. júna 1993 sa v New Yorku konala veľkolepá svadba za účasti najväčších hviezd tej doby, vrátane Barbry Streisand, Glorie Estefan či Ozzyho Osbournea.

31. augusta 1993 vyšiel album Music Box, ktorý debutoval na prvom mieste Billboard 200. Album sa však dočkal zmiešaných názorov kritikov. Zatiaľ čo časť chválila popovo orientovaný zvuk, niektorí kritizovali Carey za miernejšie používanie jej hlasového rozsahu. Prvý singel Dreamlover sa dostal na prvú priečku. Druhý singel Hero rozšíril popularitu Carey v Európe, stal sa jedným z najinšpiratívnejších singlov všetkých čias a tiež sa dostal na prvé miesto. Carey sa vyjadrila, že pôvodne napísala túto skladbu pre Gloriu Estefan, avšak po vypočutí prvých pokusov pri nahrávaní piesní sa vedenie Columbia Records rozhodlo, že pieseň ostane pre Mariah a zaradia ju na jej nový album. Hero sa stal jej najväčším hitom v USA počas 90-tych rokov a Mariah ho spieva na každej svojej šou. Tretí singel Without You, prerobená pieseň skupiny Badfingers, sa v USA dostal na tretiu priečku, ale v Európe bol na prvom mieste takmer vo všetkých krajinách a dotiahol rozšírenie popularity speváčky po celom kontinente. Album Music Box sa stal jedným z komerčne najúspešnejších albumov všetkých čias. Všetkých prekvapila jeho obrovská celosvetová predajnosť – vyše 28 miliónov kópií.

V novembri 1993 odohrala Mariah svoje prvé koncertné turné „Music Box Tour“ naprieč USA. Vstupenky na šesť exkluzívnych koncertov sa vypredali do niekoľkých hodín.

Vedenie Columbia Records sa rozhodlo že ďalším štúdiovým albumom mladej speváckej divy by mal byť vianočný album. Po komerčnom úspechu albumu Music Box sa práve Vianoce hodili na to, aby sa úspech v predajnosti zopakoval. Carey nakoniec pristúpila na túto myšlienku a začiatkom roku 1994 sa stiahla do úzadia a začala pracovať na vianočnom albume Merry Christmas, ktorý vyšiel 1. novembra 1994. Album obsahoval niektoré najznámejšie vianočné skladby, ktoré Mariah prespievala, ale aj skladby, ktoré sama napísala a naspievala. Album sa stal najpredávanejším vianočným albumom všetkých čias - predalo sa vyše 15 miliónov kópií a sprevádzal ho legendárny hit All I Want for Christmas Is You, z ktorého sa dodnes predalo vyše 16 miliónov kópií. Stal sa tak jedným z najpredávanejších singlov všetkých čias a každoročne okupuje čelá vianočných hitparád po celom svete. Mariah si roky po vydaní albumu vyslúžila prezývku "kráľovná Vianoc".

3. októbra 1995 vyšiel piaty album s názvom Daydream. V pilotnom single Fantasy už možno pozorovať sklony k R&B a hip-hopu a tento singel debutoval na prvom mieste. Videoklip režírovala vôbec po prvýkrát sama Mariah, pričom v remixovanej verzii spolupracuje s rapperom ODB. Práve remixová verzia úspešného singlu vyvolala vo vedení Columbia Recordes obavy, nakoľko sa domnievali, žeby spolupráca speváčky a rappera mohla uškodiť pri propagácii albumu. Opak sa však stal pravdou a Mariah sa spoluprácou s rapperom stala akousi priekopníčkou v hudobnom biznise. Podarilo sa jej skĺbiť svet sladkého popu a rapu, čo sa neskôr využívalo a stále využíva v mnohých skladbách, ktoré vzniknú skĺbením týchto žánrov. Na albume spolupracoval aj Jeramine Dupri, ktorý neskôr nechýbal na žiadnom jej albume. Druhý singel One Sweet Day, naspievaný so skupinou Boyz II Men sa okamžite stal ďalším celosvetovým hitom. Singel tiež debutoval na prvej priečke Billboard Hot 100, kde vydržal rekordných 16 týždňov. Tretí singel Always Be My Baby, na ktorom sa so speváčkou autorsky podieľal aj Jeramine Dupri, sa tiež dostal na prvé miesto a v súčasnosti patrí medzi notoricky známy hit od Carey, ktorý speváčka aj pomerne často spieva na svojich šou. Úspech albumu bol opäť obrovský, po svete sa predalo vyše 20 miliónov kópií, čím sa stal druhým v jej kariére, ktorý figuruje na zozname najpredávanejších albumov všetkých čias. Mimo USA mal mimoriadnu obľúbenosť album najmä v Japonsku, kde sa z neho predalo až 2,2 milióna kópií.

Album Daydream sa považoval v tej dobe za doposiaľ najlepší aký Mariah vydala. Potvrdila to aj vynikajúca predajnosť a mimoriadna obľúbenosť u fanúšikov. Na odovzdávaní 38.ročníka cien Grammy bola Mariah celkovo nominovaná až v šiestich kategóriách vrátane hlavných kategórií akými sú Pieseň roka, Skladba roka a Album roka. Veľkolepé odovzdávanie cien otvorila svojim vystúpením práve Carey spolu so skupinou Boyz II Men keď zaspievali svoj hit One Sweet Day. Šokujúce prekvapenie však nastalo, keď talentovaná hudobníčka si domov napokon neodniesla ani jednu sošku. Výsledkom bolo, že Mariah sa odvtedy nezúčastnila ani jedného odovzdávania cien celých 10 rokov. Akadémia jej ale ani jedinú cenu neudelila až do roku 2006 hoci od sklamania v roku 1996 bola nominovaná niekoľkokrát.

V marci 1996 sa Mariah vydala na svoje druhé koncertné turné, ktoré bolo opäť krátke; Daydream World Tour malo len sedem koncertov v Japonsku, Nemecku, Holandsku, Francúzsku a Anglicku. Bolo opäť vypredané za rekordne krátky čas a to najmä tri koncerty v Tokiu, kedy sa 150 tisíc lístkov vypredalo do troch hodín.

Úspech a celosvetová sláva speváčky sa odrazili na jej osobnom živote. Mariah si v tom čase veľmi ťažko vedela presadiť svoj vlastný štýl, vzhľadom na veľmi silnú a strategicky plánovanú masívnu produkcu jej albumov spoločnosťou Sony s cieľom priniesť čo najviac poslucháčov.

1997 – 2000: Nový štýl a osamostatnenie, Butterfly a Rainbow

Mariah Carey pri natáčaní videoklipu ku skladbe I Still Believe, december 1998

Rok 1997 znamenal pre Mariah veľké zmeny. Rozviedla sa s manželom Tommym Mottolom. Vo svojich interview často vraví o prehnanej kontrole, manipulácii a tiež násilí zo strany manžela. Mottola mal svoju vlastnú víziu o Mariah Carey a o mainstreamovom pope, ktorý by zaujal väčšinu poslucháčov, a údajne manipuloval jej tvorbu. S tým však Carey nesúhlasila a to nakoniec viedlo k ich rozchodu.

Ponorila sa do nahrávania nového albumu Butterfly, ktorý vyšiel 16. septembra 1997. Na albume sa už prejavil vplyv hip-hopu a R&B a obsahuje najosobnejšie skladby, ktoré Mariah dovtedy napísala. Videoklip k jej prvému singlu „Honey“ vyvolal veľký rozruch. Diváci a poslucháči boli do tej doby u Mariah zvyknutí len na konzervatívny štýl oblečenia, no tu vystupuje ako vyzývavý sex-symbol. Táto štylizácia mala ukázať oslobodenie sa od vplyvu Mottolu. Singel sa dostal na prvé miesta hitparád. Nasledovalo celkovo päť singlov, ale kvôli vtedajšiemu sporu speváčky a hudobného vydavateľstva sa celosvetového úspechu dočkala už len skladba „My All“, ktorá sa dostala na prvé miesto Billboard Hot 100. Aj napriek tomu bol album komerčne úspešný a predalo sa z neho 15 miliónov kópií.

Začiatkom roku 1998 sa Mariah vydala na svoje tretie koncertné turné Butterfly World Tour, počas ktorého odohrala dvanásť koncertov v Japonsku, Taiwane, Austrálii a na Havaji.

Vedenie Sony chcelo vzhľadom na blížiacu sa komerčnú vianočnú sezónu vydať kompiláciu jej najväčších hitov, a to bez pridania nových skladieb. S týmto Carey nesúhlasila a vyhlásila, že by album mal obsahovať kompiláciu jej najosobnejších skladieb a tiež niekoľko nových piesní a nie len tie, ktoré boli komerčne úspešné. Vedenie to však zamietlo. Mariah nakoniec súhlasila s tým, že album Number 1´s bude obsahovať jej najväčšie hity, ale aj štyri nové piesne. Medzi nimi je aj skladba „When You Believe“, duet s Whithney Houston, ktorý bol zaradený ako soundtrack k filmu Princ Egyptský. Verejnosť bola spoluprácou dvoch veľkých popových súperiek prekvapená. Carey a Houston sa vyjadrili, že vždy na seba hľadeli so vzájomným rešpektom a počas nahrávania piesne a jej propagácie sa stali kamarátkami. Singel „When You Believe“ bol úspešný a získal dokonca aj Oscara. Album Number 1´s bol takisto veľmi úspešný, predalo sa z neho až 17 miliónov kópií.

2. novembra 1999 vyšiel album Rainbow. Ide o posledný album Mariah, ktorý vydalo Sony Music. Prvý singel „Heartbreaker“ sa okamžite dostal na vrchol Billboard Hot 100. Videoklip k tejto piesni sa stal piatym najdrahším videoklipom v hudobnej histórii. Po ňom vyšiel druhý singel „Thank God I Found You“, ktorý sa stal jej pätnástym hitom, ktorý sa dostal na čelo hitparády Billboard Hot 100. Tretí singel „Can´t Take That Away (Mariah´s Theme)“ sa stal hymnou fanúšikov. Hoci mal album silnú propagáciu, jeho predajnosť dosiahla „len“ 10 miliónov kusov.

Vo februári 2000 išla na svoje štvrté turné, Rainbow World Tour, počas ktorého navštívila Európu, Japonsko, Singapur, ale aj rodnú Ameriku. Po turné začala pracovať na svojom prvom filme a soundtracku.

2001 – 04: Glitter, Charmbracelet a osobné a profesionálne problémy

V roku 2001 podpísala speváčka najlukratívnejšiu zmluvu v hudobnom biznise. Po odchode zo Sony Music jej vydavateľstvo Virgin poskytlo kontrakt na neuveriteľných 100 miliónov dolárov. Carey sa pustila do natáčania filmu Stať sa hviezdou (orig. Glitter) a nahrávania rovnomenného soundtracku v štýle 80-tych rokov. Album však vyšiel 11. septembra 2001. Samotný film sa dostal na trh o pár týždňov neskôr, návštevnosť kín však bola takmer nulová a kritici Mariah označili za jednu z najhorších herečiek vôbec. Z albumu sa predalo len 3,5 milióna kópií, čím nezaznamenal komerčný úspech.

Na propagáciu filmu a albumu vydávala Mariah mnoho energie; sama priznala že spala len tri hodiny denne. V tom čase sa jej rozpadol aj vzťah s latinsko-americkým spevákom Luisom Miguelom, s ktorým chodila od roku 1998. O súkromných problémoch speváčky informovali všetky bulvárne médiá, ktoré sa aj zmieňovali o jej údajnom pokuse o samovraždu. Mariah sa ocitla v psychiatrickej liečebni, kde sa liečila niekoľko týždňov z nervového a emocionálneho vyčerpania. Vedenie Virgin Records so speváčkou rozviazalo zmluvu a dalo jej odstupné vo výške 50 miliónov dolárov. Sony Music využilo situáciu a vydalo 2CD s jej najväčšími hitmi.

Mariah Carey, Charmbracelet World Tour, 2003

V roku 2002 podpísala zmluvu s Island Def Jem Music Group za 24 miliónov dolárov a v decembri vydala album Charmbracelet. Bol to najosobnejší album, aký kedy Mariah nahrala. Síce sa dočkal sympatií od fanúšikov, u hudobných kritikov však neuspel. Mariah sa chcela odvďačiť svojím fanúšikom za dlhoročnú podporu a vydala sa na Charmbracelet World Tour, počas ktorého od júna 2003 do februára 2004 odohrala 69 koncertov v Severnej Amerike, Európe a Ázii. Po skončení turné sa na malú chvíľu opäť stiahla do úzadia a začala pracovať na ďalšom albume.

2005 – 07: Úspech s The Emancipation of Mimi

12. apríla 2005 vydala Carey svoj desiaty album s názvom The Emancipation of Mimi, ktorý debutoval na prvom mieste v Billboard 200. Album bol prijatý s pozitívnymi recenziami od fanúšikov, ale aj kritikov. Prvý singel „It´s Like That“ zaznamenal oproti posledným singlom veľký úspech. Druhý singel „We Belong Together“ sa zaradil medzi jej najúspešnejšie skladby a na vrchole Billboard Hot 100 sa držal až 14 týždňov. Zatiaľ čo singel „We Belong Together“ okupoval prvé miesto, vyšiel tretí singel „Shake It Off“, ktorý sa dostal na druhé miesto; Mariah sa stala vôbec prvou umelkyňou, ktorá mala v prvej trojke hneď dva hity. Štvrtý singel „Don´t Forget About Us“ sa dostal na vrchol ku koncu roku 2005. Vďaka veľmi dobrej propagácii sa predalo vyše 15 miliónov kópií albumu a Carey zaň získala niekoľko nominácií a ocenení, vrátane troch cien Grammy. Mariah sa udeľovania cien Grammy zúčastnila vôbec prvýkrát po desiatich rokoch (naposledy v roku 1996, kedy zo šiestich nominácií napokon nevyhrala ani jednu) a jej vystúpenie bolo označené za jej najlepšie v kariére. Album bol najpredávanejším albumom roku 2005 v USA a druhým najpredávanejším celosvetovo.

V roku 2006 sa vydala na turné The Adventures of Mimi, s ktorým navštívila Severnú Ameriku, Tunis a Japonsko. Turné bolo komerčne úspešné a zarobilo 42 miliónov dolárov.

Mariah počas koncertu Good Morning America pre televíziu ABC v New Yorku, 12.apríl 2005

2008 – 09: E=MC² a Memoirs of an Imperfect Angel

Na jar 2007 Mariah odletela na Anguillu, kde v súkromí začala pracovať na jej jedenástom štúdiovom albume E=MC². Na otázku prečo dostal album takýto netradičný názov odpovedala: „Einsteinova teória? Fyzika? Ja? Haló... Samozrejme, že žartujem.“ Názov odôvodnila ako „Emancipation of Mimi na druhú“ a taktiež povedala, že pri nahrávaní tohto albumu sa cítila „slobodnejšie“ než kedykoľvek pred tým. Väčšina kritikov album prijala pozitívne, no niektorí ho kritizovali za podobný motív, aký mal ten predošlý. Dva týždne pred oficiálnym vydaním albumu pilotný singel ,,Touch My Body" dosiahol prvú priečku v Billboard Hot 100, čím sa stal v poradí už jej osemnástym singlom na vrchole hitparády. Carey tak prekonala rekord Elvisa Presleyho, a stala sa tak sólo umelcom s najväčším počtom hitov číslo jeden v histórii Spojených štátov (už len skupina Beatles má viac). Singel jej zabezpečil aj 79. týždeň na vrchole rebríčka od začiatku kariéry a stala sa tak umelcom s najväčším počtom týždňov na prvom mieste v histórii Billboard chart.

E=MC² bol vydaný 15. apríla 2008 a debutoval na prvom mieste so 463 000 predanými kópiami v prvom týždni v USA (išlo o jej doposiaľ najväčší predaj albumu v prvom týždni). Album sa stal aj v poradí jej šiestym, ktorý debutoval na prvom mieste Billboard 200. Album mal opäť veľmi dobrú propagáciu, avšak nasledujúce single sa akosi neujali medzi poslucháčmi a z albumu sa ku koncu roku predalo len 2,5 milióna kópií.

Na propagáciu albumu speváčka ohlásila rozsiahle turné, ktoré však v decembri 2008 nečakane zrušila. Až neskôr sa vyjadrila, že v tom čase bola tehotná, no dieťa potratila.

V tom roku sa Carey objavila aj na filmovom plátne ako ctižiadostivá speváčka Krystal vo filme Tennessee a zahrala si aj samú seba vo filme Adama Sandlera "You Don't Mess with the Zohan".

V januári 2009 zaspievala svoj hit "Hero" pre novozvoleného prezidenta Baracka Obamu na jeho inauguračnom plese.

7. júla spolu so svojím dlhoročným priateľom a vokalistom Treyom Lorenzom vystúpila so skladbou "I'll Be There" (originál verziu naspievala skupina Jackson 5) na pohrebe Michaela Jacksona v Los Angeles.

V roku 2009 sa objavila aj v snímke Precious, kde si zahrala rolu sociálnej pracovníčky. Film aj herecký výkon Carey zožal množstvo pozitívnych reakcií a za svoju rolu získala Mariah ocenenie na Filmovom festivale Palm Springs v januári 2010.

Album "Memoirs of an Imperfect Angel" vyšiel 28. septembra 2009 a debutoval na tretej priečke rebríčka Billboard so 168 000 predanými kópiami. Pilotný singel Obsessed vyšiel 16. júna a umiestnil sa na siedmej priečke.

Carey počas koncertu Good Morning America pre televíziu ABC na Times Square v New Yorku, 25. apríl 2008

Hlas

Najvyšší tón, aký vie Mariah zaspievať je Bb7 (pieseň „Emotions“) a najnižší F2 (pieseň „You and I“), čo svedčí o jej 5-oktávovom rozsahu. Čo sa týka typu hlasu, Carey tvrdí, že má alt, avšak niektorí hudobní kritici si myslia, že je skôr soprán.

V roku 2003 ju prestížny magazín Blender a hudobná televízia MTV zaradili na prvé miesto v rubrike "22 najúžasnejších hlasov hudby".

Diskografia

  • Mariah Carey (1990)
  • Emotions (1991)
  • Music Box (1993)
  • Merry Christmas (1994)
  • Daydream (1995)
  • Butterfly (1997)
  • Rainbow (1999)
  • Glitter (2001)
  • Charmbracelet (2002)
  • The Emancipation of Mimi (2005)
  • E=MC² (2008)
  • Memoirs of an Imperfect Angel (2009)
  • Merry Christmas II You (2010)
  • Me. I Am Mariah... The Elusive Chanteuse (2014)
  • Caution 2018

Referencie

  1. SHAPIRO, Marc. [s.l.] : ECW Press, 2001. 200 s. Dostupné online. ISBN 978-1550224443. S. 18. (anglicky)
  2. Guinness World Records – Most US No.1 singles by a solo artist
  3. NEWSDAY, Glenn. LI Music Hall of Fame recognizes local talent [online]. New York City / Long Island : October 22, 2008-10-22. Dostupné online. (anglicky)
  4. Nickson, Chris. Mariah Carey Revisited. New York : St. Martin's Griffin, 1998. (anglicky)
  5. Mariah Carey Biography [online]. [Cit. 2011-08-14]. Dostupné online. (anglicky)
  6. Celebrity Central: Top 25 Celebrities: Mariah Carey [online]. People, [cit. 2011-08-14]. Dostupné online. (anglicky)

Iné projekty

Externé odkazy

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Mariah Carey na českej Wikipédii.

This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.