Maria Manciniová

Mária vyrastala v Ríme. Otec, barón Lorenzo Mancini, bol taliansky aristokrat, tiež nekromant a astrológ. Po jeho smrti v roku 1650 priviedla matka, Geronima Mazzarini, svoje dcéry z Ríma do Paríža v nádeji, že vplyv jej brata, kardinála Mazarina, zabezpečí dievčatám výhodné sobášne zväzky.

Ďalšie sestry Manciniové boli:

• Laura (1636 - 1657), najstaršia, ktorá sa vydala za Louisa de Bourbon, vojvodu de Vendôme, vnuka kráľa Henricha IV. a jeho milenky, Gabrielly d'Estrées, a stala sa matkou francúzskeho generála Louisa Josepha de Bourbon, vojvodu de Vendôme
• Olympia (1638 - 1708), ktorá sa vydala za Eugèna-Mauricea Savojského a stala sa matkou rakúskeho generála Princa Eugena Savojského
• Hortenzia (1646 - 1699), kráska rodiny, ktorá utiekla od svojho násilného manžela Armanda-Charlesa de la Porte, vojvodu de La Meilleraye, odišla do Londýna a stala sa milenkou anglického kráľa Karola II.
• Mária Anna (1649 - 1714), manželka Mauricea Godefroy de la Tour d'Auvergne, vojvodu de Bouillon, synovca poľného maršala Turenna

Sestry Manciniové neboli jediné ženské príslušníčky rodiny, ktoré kardinál Mazarin uviedol na Francúzsky dvor. Ďalšie boli Máriine sesternice, dcéry kardinálovej staršej sestry - Laura Martinozzi, ktorá sa vydala za Alfonsa IV d'Este, vojvodu z Modeny a stala sa matkou Márie z Modeny, druhej ženy Jakuba II. Stuarta. Mladšia, Anna Mária Martinozzi sa vydala za Armanda, Princa de Conti.

Manciniové mali taktiež troch bratov - Paula, Philippa a Alphonsa

Vo Francúzsku bolo meno Anny Marie skrátené na Marie. Mária, považovaná za "Popolušku" Mazariniek, ktorá však krásnela zo dňa na deň, získala lásku mladého kráľa Ľudovíta XIV. Je považovaná za prvú aj poslednú pravú lásku kráľa. Podľa biografie Antonie Fraser - Love and Louis XIV: The Women in the Life of the Sun King (v českom vydavateľstve vyšla pod názvom Ludvík XIV. a jeho osudové ženy), bolo Máriinej mame vyveštené, že Mária spôsobí trápenie a nepríjemnosti a na smrteľnej posteli vyžadovala od brata, kardinála Mazarina, aby Máriu "odpratal do kláštora a držal ju tam." Mária síce strávila v kláštore Val-de-Grâce dva roky, no bolo to za účelom štúdia poézie.

Kráľovi imponovali jej znalosti v literatúre, ktoré on sám nemal. Mária podporovala v panovníkovi lásku k hudbe, umeniu a literatúre a vďaka nej sa začal Ľudovít o všetky tieto veci zaujímať.

Ľudovít XIV.

V júli 1658, po obliehaní Dunkerque, Ľudovít vážne ochorel a Mária, mysliac si, že koniec je blízko, oplakávala kráľa a modlila sa za jeho uzdravenie. Práve táto oddanosť Ľudovíta ešte väčšmi pripútala a to najmä po zistení, že mnohí z jeho "verných" ho už v mysli pochovali a na trón dosadili jeho mladšieho brata Filipa.

Od tej chvíle sa kráľ úplne upol na Máriu. Svojím chovaním poburoval hlavne matku, Annu Rakúsku, pretože navzdory etikete na všetkých plesoch tancoval len s Máriou a nazýval ju svojou kráľovnou. Začal vážne pomýšľať na sobáš a rozhodol sa s ňou navzdory všetkým oženiť.

Napriek láske a sľubom sa tento vzťah nenaplnil. Kardinál Mazarin a Anna Rakúska prekazili úmysly Ľudovíta, posielajúc Máriu do vyhnanstva najskôr do La Rochelle a potom do Brouage. Mária odišla 22. júna 1659, vyrieknuc pamätné slová po dlhej rozlúčke, ktorými sa neskôr inšpiroval Racine píšuc Bereniku:

"Vy ste kráľ, pane, vy plačete a ja odchádzam!"

V roku 1661 sa Mária vydala za talianskeho princa, Lorenza Onofria Colonnu, ktorý napísal kardinálovi Mazarinovi, že jeho ženu našiel stále ako pannu. Údajne ženích nepredpokladal, že by mohol nájsť "nevinnosť medzi láskami kráľov." (Z knihy Antonie Fraser - Love and Louis XIV) Spolu mali troch synov:

• Filippo, narodený v 1663
• Marcantonio, narodený v 1664
• Carlo, narodený v 1665, v roku 1706 sa stáva kardinálom

Po narodení ich tretieho syna sa vzťah medzi manželmi zhoršil. 29. mája 1672, obávajúc sa, že by ju manžel zabil, odišla Mária z Ríma, sprevádzaná svojou sestrou Hortenziou. Veľa cestovala po Európe, ale nezabúdala na svoje postavenie matky - aj na diaľku stále podporovala svojich synov. V roku 1677 napísala svoje Pamäte (Memoirs). Nevrátila sa do Talianska až do smrti jej manžela v roku 1689.

Zomrela v Pise 8. mája 1715. Deň pred smrťou údajne dlho hladila drahý perlový náhrdelník, ktorý jej Ľudovít ešte poslal do vyhnanstva ako zásnubný dar, stále dúfajúc, že sa s ňou napokon ožení.

Postava Márie Manciniovej

• vo Francúzskom muzikáli Kamela Oualiho "Le Roi Soleil" (Kráľ Slnko), stvárňuje ju speváčka Anne-Laure Girbal
• film v réžii Marca Rivière "La reine et le cardinal" (Kráľovná a kardinál), z roku 2009, stvárnená Carlou Buttarazzi

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Maria Manciniová

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Marie Mancini na anglickej Wikipédii.

• M. de Decker, Ľudovít XIV. - Kráľ Slnko, Bratislava, Ikar 2003