Mapučovia

Mapučovia[1] (iné názvy: Mapučé[2], Mapuče[3], Mapuche[4]; najmä vo význame 1 a 2 [a najmä staršie]: Araukáni[1] alebo Araukánci[5]; vo význame 1 staršie aj: Čé[6][1]; vo význame 3 a 4 [staršie aj 1 a 2]: Molučé či Molučovia[7][8][9]; po španielsky mapuches, araucanos, staršie araucos, moluches) je názov skupiny juhoamerických Indiánov. Presná definícia tejto skupiny je sporná, v literatúre sa uvádzajú tieto možnosti vymedzenia (porovnaj sčasti aj priloženú mapu):

  • 1. Mapučovia sú všetci Indiáni hovoriaci araukánčinou (iné názvy: araukánske jazyky, mapučé, mapuche, mapudungan, araukano), a to vrátane v novoveku araukanizovaných Indiánov v dnešnej Argentíne. Patria sem tieto skupiny: Mapučovia vo význame 3 (vrátane Lafkenčé), Huilličé (=Uilčovia; vrátane "Cuncos"), †Pikunčé, †"Chiquillanes" (="Chiquiyanes"), Puelčé, Pehuenčé, Rankelčé a časť skupiny Tehuelčé (=Tehuelčovia, Tevelče).
  • 2. Mapučovia sú len tá časť Indiánov z bodu 1, ktorá žila a žije medzi Tichým oceánom a Andami v dnešnom Čile. Patria sem tieto skupiny: Mapučovia vo význame 3 (t.j. vrátane Lafkenčé), Huilličé (vrátane "Cuncos") a †Pikunčé.
  • 3. Mapučovia sú len tá časť Indiánov z bodu 2, ktorá žila a žije v dnešnom čílskom administratívnom regióne Araukánia a v južnej časti dnešného administratívneho regiónu Bío-Bío (v oboch regiónoch okrem bezprostredného pohraničia s Argentínou).
  • 4. To isté ako bod 3., ale okrem etnika Lafkenčé.
  • 5. To isté ako bod 1., ale okrem etník †Pikunčé, †"Chiquillanes" a Huilličé (vrátane "Cuncos").[2][10][1][11][5][12][13][14][7][15][16] [17][8][18][19][20][6][21][9][22][23]
Historickí Indiáni v dnešnom Čile (t.j. Argentína tu nie je zobrazená).
Mapučovia vo význame 1 sú na mape označení ako Picunches, Chiquiyanes, Mapuches, Pehuenches, Huilliches, Puelches a Cuncos.
Mapučovia vo význame 2 sú na mape označení ako Picunches, Mapuches, Huilliches a Cuncos.
Mapučovia vo význame 3 sú na mape označení ako Mapuches.

Charakteristika

Mapučovia (vo význame 1) sú domorodé etnikum obývajúce časť územia dnešných štátov Čile a Argentína. Na rozdiel od ostatných indiánskych národov sa im dlhý čas darilo udržať si nezávislosť, v Čile boli podmanení až v 80. rokoch 19. storočia, posledné veľké povstanie Mapučov bolo potlačené v roku 1934.[chýba zdroj]

Galéria
  • Mapučovia ako sústava množín [chýba zdroj](Chyby na obrázku: 1. Payovia ("Payos") napatria pod Mapučov v žiadnom význame toho slova. 2. Rankelčé sa obyčajne zaraďujú mimo Tehuelčov.)
  • Vlajka
  • Mapučskí vzdelanci (1906)
  • Mapučská žena z Čile (2012)

Iné projekty
  • Commons ponúka multimediálne súbory na tému Mapučovia

Zdroje
  1. Araukáni. In. Encyclopaedia Beliana 1 S. 334
  2. Araukáni. In: Malá československá encyklopedie 1, S. 214
  3. Most (štvrťočník pre slovenskú kultúru : quarterly for Slovak culture). [s.l.] : Správa Kultúrneho Fondu Petra J. Jurčáka, 1954. 222 s. S. 34.
  4. Slovenský národný korpus (hľadať: Mapuche)
  5. Indiáni. In: Pyramída
  6. FRIČ. A. V. Indiáni Jižní Ameriky 1943, S. 241 a iné
  7. Československá společnost zeměpisná. Československa společnost zeměpisná. Sborník.. [s.l.] : Nakl. Československá akademie věd, 1962. 802 s. Dostupné online. S. 182.
  8. COOPER, J. M.: Araucanians. In: STEWARD, Julian Haynes. Handbook of South American Indians. [s.l.] : U.S. Government Printing Office, 1946. 1280 s. Dostupné online. S. 687 a nasl..
  9. PRICHARD, James Cowles. History of the Oceanic and of the American nations. 1847. [s.l.] : Sherwood, Gilbert, and Piper, 1847. 602 s. S. 484 (Pozn. Južné vymedzenie etnika je uvedené chybne (t.j. príliš južne) - o tom pozri napr. v tomto článku citované dielo Cooper)
  10. Mapučové. In: Malá československá encyklopedie 4, S. 87
  11. Indiáni. In: Encyclopaedia Beliana 7, S. 30
  12. Araunkaner. In: Brockhaus - die Enzyklopädie Digital. [CD-ROM] Mannheim: Bibliogr. Inst. und Brockhaus, 2003. ISBN 3-7653-9377-0M
  13. Araukánci. In: Encyklopedický ústav SAV.. Malá slovenská encyklopédia. [s.l.] : Encyklopedický ústav SAV, 1993. 822 s. ISBN 978-80-85584-12-7.
  14. Araukáni. In: MALINA, Jaroslav. Antropologický slovník, aneb, Co by mohl o člověku vědět každý člověk : (s přihlédnutím k dějinám literatury a umění). Brno : Akademické nakladatelství CERM, c2009. 303 s. ISBN 978-80-7204-560-0.
  15. Guia de antecedentes territoriales y culturales de los pueblos indigenas de Chile. 2012. S. 46 a nasl. a mapová príloha a
  16. VICUÑA, María Ester Grebe. Culturas indígenas de Chile (un estudio preliminar). [s.l.] : Pehuén Editores Limitada, 1998. 112 s. Dostupné online. ISBN 978-956-16-0308-0. S. 55-56.
  17. BENGOA, José. Historia de los Antiguos Mapuches del Sur. [s.l.] : Editorial Catalonia, 2003. 528 s. Dostupné online. ISBN 978-956-324-596-7. S. (poznámka pod čiarou č. 19).
  18. STEWARD, J. H. (ed.) Handbook of South American Indians - Vol. 6. 1950, S. 308
  19. Araucanian. In: ONOFRIO, Jan. Dictionary of Indian Tribes of the Americas. [s.l.] : American Indian Publishers, Inc., 1995. 1047 s. ISBN 978-0-937862-28-5. S. 83 a nasl..
  20. VEZUB, J. E. Lenguas, territorialidad y etnicidad en la correspondencia de Valentín Saygüeque hacia 1880. In: Intersecciones en Antropología 7: 287-304. 2006. ISSN 1666-2105Copyright © Facultad de Ciencias Sociales - UNCPBA - Argentina (Citát: ...“araucanos” o “mapuche” ensentido estricto, es decir, agrupamientos provenientesdel occidente de la Cordillera.)
  21. Mapudungan. In: Encyclopedia of Language and Linguistics. [s.l.] : Elsevier, 2005. 9000 s. ISBN 978-0-08-054784-8.
  22. ADELAAR, Willem F. H.. The Languages of the Andes. [s.l.] : Cambridge University Press, 2004. 718 s. ISBN 978-1-139-45112-3. S. 509.
  23. KRUPA, Viktor; GENZOR, Jozef. Jazyky sveta v priestore a čase. 2. dopl. a preprac. vyd. Bratislava : Veda, 1996. 356 s. ISBN 80-224-0459-4. S. 197.
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.