Maloruština

Maloruština alebo maloruské nárečie je termín, ktorým ruskí[1] a ukrajinskí autori[2][3] v 19. storočí a na začiatku 20. storočia označovali ukrajinčinu. Názov vychádzal z koncepcie napr. A. I. Sobolenského, S. K. Buliča a čiastočne N. S. Trubeckého, podľa ktorej sú ukrajinské jazyky len nárečím (dialektom) ruského jazyka.

Filozofi a slavisti už v druhej polovici 19. storočia považovali ukrajinčinu za samostatný jazyk (Vladimir Ivanovič Daľ, Pavlo Hnatovyč Žyteckyj, Fedir Jevhenovyč Korš, Alexej Alexandrovič Šachmatov, Pavel Jozef Šafárik, Franc Miklošič).

Referencie

  1. Florinskij T. D.: Malorusskij jazyk i "ukrajinsko-ruskij" literaturnyj separatizm. Sankt Peterburg. 1900
  2. Kostomarov M. I.: Slavianska mifologija. Kyjiv. 1847. str. 350.
  3. I. Koljarevskyj Вергилиева Энеида на малороссийский диалект (Vergíliova Eneida v maloruskom nárečí)

Pozri aj

Externé odkazy

This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.