Louis Delâge

Narodil sa v chudobnej rodine. Ešte ako dojča stratil schopnosť vidieť na jedno oko. V šestnástich rokoch odišiel do Angers, kde študoval strojárstvo na tamojšej obchodnej škole, ktorú ukončil v roku 1893. Na tejto škole pred ním študoval aj ďalší francúzsky konštruktér automobilov – Émile Delahaye. Delage potom nastúpil do armády, a bol odvelený do Alžírska. Po ukončení vojenskej služby nastúpil v roku 1895 k železničnej spoločnosti v južnom Francúzsku. V roku 1900, keď prišiel do Paríža, zamestnal sa ako vývojár v spoločnosti, ktorá vyrábala motorové vozidlá. V roku 1903 dostal ponuku prejsť k rozvíjajúcej sa „mladej“ firme Renault.

Delâge videl veľký potenciál automobilu ako dopravného prostriedku. V januári roku 1905 už mal dostatok financií a tak založil v stodole na Rue Cormeilles vo Levallois-Perret na severozápadnom predmestí Paríža vlastnú montážnu dielňu. Firma pôvodne iba kompletovala svoje karosérie s motormi a podvozkami, ktoré nakupovala od iných výrobcov, po úspechoch v pretekoch Grand Prix však začala v roku 1908 konštruovať vozidlá s vlastnými motormi na vlastnom podvozku. Tie sa stali vychýrenými elegantnými karosériami, dobrým dielenským spracovaním ako aj kvalitou. Spoločnosť sa úspešne rozrastala a jej vozidlá dosahovali mnohé úspechy v motoristickom športe a značka vďaka tomu získala veľmi dobrú povesť. Delâge sa dokonca kvôli zahraničným zákazníkom zriekol diakritického znamienka v názve spoločnosti.

V roku 1912 firma presídlila do väčších priestorov v Courbevoie. Počas trvania prvej svetovej vojny sa však výroba podriadila vojenským potrebám. Po roku 1918 sa opäť začali vyrábať luxusné a exkluzívne automobily pre majetných zákazníkov, ktorým v čase povojnového oživenia imponoval aj špecifický design karosérií. Pretekárske špeciály Delage znova dosahovali početné úspechy v mnohých európskych pretekoch série Grand Prix. Svetová hospodárska kríza však na firmu doľahla veľmi ťažko. V roku 1935 musel Louis Delâge dobrovoľne vyhlásiť úpadok. Obchodnú značku kúpil Walter Watney z firmy Delahaye, ktorá ešte do roku 1953 vyrábala automobily pod označením Delage.

Vo veku takmer 60 rokov sa Delâge rozviedol a jeho už aj tak ťažká finančná situácia sa ešte viac zhoršila. Hľadal teda útechu vo viere. Pretože nemal finančné prostriedky ani na kúpu automobilu, často chodil pešky alebo jazdil na bicykli na púť do kláštora Terézie z Lisieux v Lisieux alebo do Lurd. V roku 1947 zomrel sedemdesiattriročný Louis Delâge v chudobe a takmer zabudnutý. Je pochovaný na cintoríne v Le Pecq.

V roku 1990 v jeho rodnom meste založili strednú priemyselnú školu s názvom „Lycée professionnel Louis Delâge“.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Louis Delâge

• Delage et les amis de Delage
• Delage, le luxe sinon rien
• Extrait d'un article sur Louis Delage dans une revue Arts et Métiers
• Vie de Louis Delage au Pecq