Literárny noviny všeslovanské
Literárny noviny všeslovanské je označenie slovanských novín, o ktorých vydávanie sa neúspešne pokúsil Frano Kurelac v 30-tych rokoch 19. stor..
Predohra
Kurelac bývalý študent ev. lýcea v Bratislave a chorvátsky mladík a veľký stúpenec štúrovcov dobre ovládajal všetky slovanské jazyky a osvojil si aj učenie Jána Kollára o slovanskej vzájomnosti. Preto sa aj snažil novinárstvo postaviť do jej služieb. Kurelac, ktorý v Pešti bol v úzkych priateľských stykoch s uvedomelým Slovákom Alexandrom Vrchovským, chcel tu založiť Literárny noviny všeslovanské, napriek tomu, že si uvedomoval, že ide o veľmi rozsiahle podujatie, ktoré by si vyžadovalo podporu a spoluprácu mnohých vzdelaných Slovanov.
Podoba novín
Kurelac predložil Alexanderovi Vrchovskému náčrt svojich nádejných novín, ako aj ich zameranie:
1. Spis tento musel by mať charakter novín a nie časopisu.
2. V každom nárečí, bez ohľadu na úzkosť, alebo širokosť kmeňovú (kmeň tu Kurelac používal miesto pomenovania národ), bolo by potrebné písať.
3. Iba hlavní spisovatelia by mali právo vládnuť nad týmto spisom a svoje príspevky doň posielať.
4. Čokoľvek prospechu literárneho Slovanstva môže poslúžiť, mohlo by tu mať miesto, hlavne však posudok, alebo kritika, mluvospit ( jazykoveda) a dejepis…
Kurelac sa na tomto istom mieste zmieňuje aj o nádejných dopisovateľoch a podporovateľoch novín všeslovanských, medzi ktorými by podľa neho, nemali chýbať predstavitelia poľských emigrantov vo Francúzsku (Mickiewicz) , z Bruselu (Lelevel). Z Rusov by tu mali byť významní učenci (Koppen, Pogodin, Gnědič, Venelin, Jazygov) , pričom počíta aj s osobnosťami slovenskými, českými a chorvátskymi. Tvrdí, že J. Kollár mu už dávnejšie sľúbil pomoc pri tomto medzinárodnom podujatí.
Ako vidieť v Literárnych novinách všeslovanských chcel Kurelac uverejňovať príspevky vo všetkých slovanských jazykoch. Ich ťažiskom mali byť úvahy o slovanskej vzájomnosti, historické, jazykovedné články i recenzie a kritiky odbornej i umeleckej literatúry.
Nevieme, prečo sa tento Kurelacov návrh nestretol medzi slovenskými národovcami s väčším ohlasom, ako ani to, že Kurelac nepodal na nadriadený úrad žiadosť o vydávanie spomínaných novín. Podľa všetkého aj tento návrh zapadol, pretože zmienky o jeho ďalších osudoch sa v súdobej korešpondencii nenachádzajú.