List vlastníctva

Podľa § 8 zákona č. 162/1995 Z. z. (staršie bol takmer zhodný text uvedený v § 15 vyhlášky 79/1996 Z.z.) sa list vlastníctva skladá z [1]:

• časti „A – majetková podstata“, ktorá obsahuje všetky nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom práv k nehnuteľnostiam (majetkové teleso), a údaje o nich, a to výmeru, druh pozemku, kód spôsobu využívania pozemku, príslušnosť k zastavanému územiu obce a iné údaje obsahujúce bližšie vysvetlenia časti A,
• časti „B – vlastník alebo iná oprávnená osoba“, ktorá obsahuje meno, priezvisko, rodné priezvisko alebo názov vlastníka nehnuteľnosti alebo inej oprávnenej osoby, dátum narodenia, rodné číslo alebo identifikačné číslo organizácie, spoluvlastnícky podiel, titul nadobudnutia podľa verejnej listiny alebo inej listiny, miesto trvalého pobytu alebo sídlo, iné údaje obsahujúce bližšie vysvetlenia časti B, byty a nebytové priestory, nájomné práva k pozemkom, poznámky o skutočnostiach súvisiacich s nehnuteľnosťami alebo s právami k nehnuteľnostiam,
• časti „C – ťarcha“, ktorá obsahuje vecné bremeno (obsah vecného bremena, označenie oprávneného z vecného bremena vrátane zápisu vecného bremena v liste vlastníctva oprávneného), záložné práva (označenie záložného veriteľa), predkupné práva, ak majú mať účinky vecných práv (označenie oprávneného z predkupného práva), iné práva, ak boli dohodnuté ako vecné práva, a iné údaje obsahujúce bližšie vysvetlenia časti C; v časti C sa výška dlhu neuvádza.

List vlastníctva pre jeho dôležitosť neslobodno fyzicky poskytnúť nikomu, vždy možno dostať iba výpis z listu vlastníctva alebo jeho kópiu[2]. Okresný úrad teda vyhotoví na požiadanie výpis alebo kópiu listu vlastníctva, a to v listinnej alebo elektronickej podobe, pričom list vlastníctva je verejnou listinou[3][4]. Kópia originálu a výpis z originálu sú rovnocenné – kópia obsahuje aj predchádzajúce zápisy o nehnuteľnosti, výpis len platný stav bez predchádzajúcich zápisov[2]. Na rozdiel od výpisu či kópie z listu vlastníctva, list vlastníctva ani jeho jednoduchá fotokópia (t.j. nie kópia v zmysle katastrálneho zákona) nie sú verejné listiny, pretože na nich chýba okrúhla pečiatka so štátnym znakom SR, pričom list vlastníctva sa (ako bolo už uvedené vyššie) verejnosti vôbec nevydáva a jeho fotokópia sa stane verejnou listinou len vtedy, ak ju vidimuje notár [5].

Každý list vlastníctva a výpis z neho sa v zásade vzťahuje na tzv. majetkové teleso – budovu, byt, pozemok alebo inú nehnuteľnosť. Napriek tomu je pravidlom (nie však predpisom), že všetky nehnuteľnosti (pozemky, stavby, byty), ktoré vlastní jedna osoba v jednom katastrálnom území, by mali byť uvedené na jednom výpise z listu vlastníctva. Pre byty sa na požiadanie vystavuje aj len čiastočný výpis z listu vlastníctva vzťahujúci sa len na jednu konkrétnu osobu a byt[2].

Na Slovensku (rovnako v Česku) sa pojem list vlastníctva v dnešnom (teda širšom) ponímaní používa od roku 1993 [6][7] , resp. približne v dnešnom (teda širšom) ponímaní už od roku 1964 [8]. Do jari 1964 sa však termín list vlastníctva (historické názvy aj: strana vlastnícka, list vlastnícky, list vlastníkov; po nemecky Eigentumsblatt, po maďarsky tulajdoni lap) vzťahoval len na to, čo sa dnes označuje ako časť B súčasného listu vlastníctva, zatiaľ čo (približný) ekvivalent súčasného listu vlastníctva sa označoval ako pozemkovoknižná vložka (historické názvy: pozemnoknižná vložka, pozemno-knižná vložka, knižná vložka, pozemnoknižná zápisnica, pozemnoknižná vložko-zápisnica; nem. Grundbuchseinlage, maď. telekkönyvi betét); išlo o terminológiu prevzatú z bývalého Rakúsko-Uhorska.[9][10][11][12][13][14][15]

V Česku je história používania pojmu list vlastníctva (po česky list vlastnictví) prinajmenšom od vzniku Česko-Slovenska (vrátane jednotlivých rokov zmien) rovnaká ako na Slovensku.[12][13] Súčasný český list vlastníctva má však iné členenie na časti než slovenský a výpis z listu vlastníctva sa v Česku často nazýva aj "výpis z katastra nehnuteľností" (výpis z katastru nemovitostí), zatiaľ čo na Slovensku je výpis z listu vlastníctva len jeden z typov výpisov z katastra nehnuteľností. [16][17][18][19][20]

V Rakúsku sa ako list vlastníctva (po nemecky Eigentumsblatt) označuje iba to, čo sa na Slovensku dnes označuje ako časť B listu vlastníctva a súčasnému slovenskému listu vlastníctva (približne) zodpovedá pojem pozemkovoknižná vložka (Grundbuchseinlage). V Rakúsku sa teda dodnes používa historická (t. j. užšia) definícia pojmu list vlastníctva (platná aj na Slovensku do roku 1964).[21][22][12]

V Maďarsku od roku 1972 výraz list vlastníctva (po maďarsky tulajdoni lap) používa v rovnakom význame ako dnes na Slovensku. Do roku 1972 sa používal v rovnakom význame ako do roku 1964 na Slovensku (teda sa používala historická, užšia definícia pojmu). [23][24][25][10]

V Nemecku súčasnému slovenskému listu vlastníctva (približne) zodpovedá pojem Grundbuchblatt (doslova: pozemkovoknižný list),[26] ojedinele uvádzaný aj ako pozemková kniha v užšom zmysle (Grundbuch im engeren Sinne)[27].

V Poľsku súčasnému slovenskému listu vlastníctva (približne) zodpovedá pojem księga wieczysta (doslova: večná kniha, pozemková kniha; tento pojem zahŕňa ale aj príslušnú zbierku listín). Výraz pozemková kniha sa teda v ponímaní poľských predpisov vzťahuje len na dokumenty o jednej nehnuteľnosti (porov. aj vyššie odsek o Nemecku). Mimo textov právnych predpisov sa však v poľštine ako księga wieczysta niekedy označuje aj to, čo sa ako (celá) pozemková kniha obyčajne označuje v zahraničí (teda sa vzťahuje na všetky nehnuteľnosti jedného územia).[28][29][30][31][32][33][34]

• List vlastníctva