Likvidita (platobná schopnosť)

V užšom slova zmysle je likvidita z pohľadu finančnej analýzy pomerový ukazovateľ, ktorý sa dá definovať ako momentálna schopnosť uhradiť splatné záväzky. Z hľadiska firmy potom býva považovaná za jej schopnosť získať prostriedky pre úhradu svojich záväzkov premenou jednotlivých zložiek majetku do hotovostnej formy pred splatnosťou záväzkov krytých týmito zložkami. Možno ju tak považovať za krátkodobú platobnú schopnosť firmy, čo sa prejavuje v tzv. analýze platobnej schopnosti a analýze zadĺženosti. Proces výmeny majetku za peňažné prostriedky s cieľom pokryť záväzky sa nazýva likvidácia.

Likvidné aktívum je charakterizované nasledovnými vlastnosťami: Kedykoľvek počas obchodovania môže byť urýchlene predané bez významného poklesu jeho hodnoty. Základnou vlastnosťou (hlboko) likvidného trhu je prítomnosť (veľkého počtu) schopných a ochotných predávajúcich aj kupujúcich protistrán. Matematickejšie je možná definícia likvidity ako pravdepodobnosti, že nasledujúci obchod s určitým aktívom bude uskutočnený za rovnakú cenu ako posledný vykonaný obchod.

Za nelikvidné aktívum sa považuje aktívum, ktorého predaj je z dôvodu neochoty alebo neprítomnosti kupcov ťažko uskutočniteľný. Príkladom nelikvidného aktíva môže byť schátraná budova v čase finančnej krízy, keďže v takomto prípade klesá dopyt po všetkých druhoch nehnuteľností. Ďalej je za nelikvidné aktívum považované také, ktorého hodnotu je náročné určiť. Príkladom sú hypotekárne záložné listy, ktoré sa stali jednou z príčin finančnej krízy z roku 2008, keďže ich hodnota nebola samozrejmá aj napriek tomu, že boli kryté nehnuteľným majetkom.

Nelikvidné aktívum je takisto aktívum, ktorého predaj/kúpa výrazne ovplyvní cenu tohto aktíva na trhu. Príkladom môže byť nárazové obchodovanie s akciami spoločností vo veľmi veľkých množstvách.

Likviditu aktív možno merať prostredníctvom objemu transakcií s nimi vykonanými, t. j. počtom udalostí typu predaj/kúpa daného aktíva. Investície do likvidných trhov, akými sú napríklad akciový trh či trh s derivátmi úrokovej miery sú považované za likvidnejšie ako napríklad investície do nehnuteľností, keďže je možná rýchlejšia zmena ich majiteľa.

Trhová likvidita aktíva ovplyvňuje zároveň jeho cenu, či prípadné očakávané výnosy. Teoretická aj empirická skúsenosť naznačuje, že investori požadujú kompenzáciu za nízku likviditu aktíva formou jeho vyššieho očakávaného výnosu, keďže obchodovanie s takýmto aktívom je náročnejšie a tým pádom aj drahšie. Pre riziko averzných investorov (akých je na trhu s výnimkou tzv. špekulatívnych investorov väčšina) zároveň platí, že v prípade vyššieho rizika trhovej likvidity požadujú takisto kompenzáciu formou vyššieho výnosu. Toto riziko zahŕňa nielen zmenu likvidity samotného aktíva, ale aj zmenu celkovej likvidity trhu, ktorá následne vplýva na výnosy daného aktíva.

Vo sfére bankovníctva sa pod likviditou rozumie schopnosť vysporiadania sa s aktuálne splatnými záväzkami bez utrpenia kritických strát. Kontrola likvidity je každodenným procesom všetkých bankových inštitúcií, vyžadujúci monitorovanie a predikciu ich celkových peňažných tokov. Za najdôležitejšie sa považuje udržanie rovnováhy medzi krátkodobými aktívami a krátkodobými pasívami banky. Primárnym zdrojom pasív banky sú vklady klientov (banka je povinná v prípade potreby klientom ich vklady vyplatiť, zohráva úlohu dlžníka), zatiaľ čo primárnym zdrojom aktív sú úvery iným klientom (peniaze, ktoré klienti banke dlhujú, banka tu zohráva úlohu veriteľa) a peňažné prostriedky držané bankou v podobe rezerv. V prípade nárazového a neočakávaného zvýšenia výberu peňazí z účtov banky, alebo zvýšeného dopytu po pôžičkách musí byť banka schopná udržať si dostatok likvidných aktív. To je možné prostredníctvom viacerých kanálov. Sú nimi najmä aktíva v podobe investičných portfólií, ktoré môžu byť v prípade potreby rýchlo zlikvidované, krátkodobé pôžičky od ostatných komerčných bánk alebo od centrálnej banky danej krajiny, či dodatočné zvýšenie vlastného kapitálu banky. V prípade, že klienti požadujú také množstvo peňazí, ktoré banka nie je schopná okamžite poskytnúť, stáva sa táto banka nelikvidnou. V prípade, že ich nie je schopná poskytnúť ani v dostatočnom čase v budúcnosti, stáva sa nesolventnou a hrozí jej bankrot. Vo väčšine krajín však komerčné banky podliehajú pomerne prísnym reguláciám, ktorých účelom je predísť situáciám, ktoré by mohli ohroziť vklady obyvateľstva. Takýmto opatrením je napríklad povinná minimálna výška rezerv, ktorú je banka povinná držať.

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Market liquidity na anglickej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).