Slovná zásoba

Slovná zásoba (iné názvy: lexika, lexikón, slovník) je súhrn slov a výrazov určitého jazyka, a to tak jednotlivé vrstvy slovnej zásoby (neutrálna, expresívna atď.), ako aj súhrn výrazov jedného autora či jedného diela (Kukučínov slovník a i.).

Charakteristickým znakom slovnej zásoby, na rozdiel napr. od gramatiky, je jej neustála zmena, ktorá súvisí najmä so zmenou života daného národa (príslušníkov jazyka).

Okrem diferenciácie podľa slovných druhov možno uviesť nasledujúce členenia slovnej zásoby:

Diferenciácia z hľadiska aktívnosti
  • Aktívna slovná zásoba: slová zrozumiteľné všetkým príslušníkom daného jazyka a bežne používané
  • Pasívna slovná zásoba: slová zrozumiteľné menšej či väčšej časti príslušníkov daného jazyka, ale bežne nepoužívané

Diferenciácia zo štylistického hľadiska
  • 1. Neutrálna lexika: slová, ktoré vyjadrujú iba vecný logický obsah. Tvoria základ slovnej zásoby. V jazykovom prejave vyniká ich štylistická neutrálnosť a bezpríznakovosť. Nazývajú sa tiež nocionálne – štylisticky bezpríznakové slová.
  • 2. Štylisticky príznaková lexika:
    • Hovorová lexika: slová vyznačujúce sa štylistickou príznakovosťou a ohraničenosťou. Ohraničenosť spočíva v tom, že hovorové slová sa používajú v spontánnej, nepripravenej, neoficiálnej komunikácii. Charakteristické rysy:
      • hegemónia intomačnej zložky (Áno, máš to vidieť, ten ti príde!, Ja sa mu budem klaňať)
      • uvoľnenosť vetnej i kompozičnej skladby
      • nedodržiavanie čistej štýlovej roviny pri výbere lexik. jednotiek
      • porušovanie spisovnosti prejavu (nemäkčenie, porušovanie dĺžky, nárečové, slangové slová )
      • silné zastúpenie univerbizácie a substantivizácie príd. mien (litrovka, káblovka, diplomovka, nočná, pán hlavný,...)
      • časté používanie expresívnych výrazov (zlatko, starký, papať, frflať)
    • Knižná lexika: Slová, ktoré sa používajú v písomnej podobe spisovného jazyka. Patria sem:
      • kancelarizmy – lehota, položka, faktúra, splnomocnenie
      • žurnalizmy – kampaň, opozícia, veľmoc, rozvojový
      • exotizmy – šerif, mister, lady, kuli
      • poetizmy – vesna, luna, tieseň, žertva, priam, bujný, prelestný
      • biblizmy – svätyňa, oltár, spasenie, anjel, zatratiť, rajský
    • Terminologická lexika (Odborná lexika) obsahuje odborné názvy (termíny). Je to súbor slov, ktoré zaručujú presnosť a jednoznačnosť vo vedeckom dorozumievaní.

Diferenciácia z hľadiska expresivity a emocionálnosti

Expresivitu môžeme charakterizovať ako:

  • formálnosť a významová nápadnosť
  • nezvyčajnosť a osobitosť
  • nápadnosť použitého jazykového prostriedka v konkrétnom kontextovom prostredí
  • vyššia miera uplatnenia subjektu vo vyjadrovaní
  • slová, ktorých predmetný význam sa dopĺňa citovým, resp. vôľovým zafarbením
  • každý emocionálny prvok je súčasne expresívny, ale neplatí to opačne

Medzi kladné expresívne slová (eufemizmy) patria:

  • familiarizmy - starký, starká, môj, moja, zlatko
  • hypokoristiká – strýčko, dedko, tetuška, Janko, Betka, Tonko, Kubko – rodinné zdrobňujúce slová
  • laudatíva (lichotivé slová) – zlatko, miláčik, Janíčko, holúbok, patria sem aj priezviská vydatých žien s príponou „– ka“ – Kováčka, Kráľka, Obedka,...
  • detské (maznavé slová ) – bacať, bakaný, buvať, havo
  • melioratíva (zjemňujúce slová) – ich používanie je zväčša motivované snahou zakrývať, zjemňovať nepríjemné skutočnosti, napr. opiť sa (mať náladu), zomrieť (usnúť, odísť na večný odpočinok), je škaredý (nie je najkrajší)

Medzi záporné expresívne slová (dysfemizmy) patria:

  • pejoratíva (hanlivé slová) – sú protipólom eufemizmov – chrapúň, darebák, čaptoš, zdochnúť (umrieť), ožrať sa (opiť sa), patria sem i vulgárne slová – lotor, sviňa, zmija
  • ironicky zafarbené slová – hostinec (mokrá štvrť), hodiny (cibule)
  • posmešné slová – kikiríkať (hovoriť vysokým hlasom)

Do expresívnej vrstvy patria i deminutíva (zdrobňujúce slová) – nožík, guľka, kačiatka, dievčatko) a augmentatíva (zveličujúce slová): domisko, psisko, chlapisko

Diferenciácia z hľadiska pôvodu
  • Domáce slová
  • Prevzaté slová

Diferenciácia z hľadiska doby používania

Diferenciácia z hľadiska odvodenosti
  • Základové slová
  • Odvodené slová

Diferenciácia z hľadiska sémantických vzťahov medzi jednotkami lexiky
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.