Letov L-52

Letov L-52 malo byť česko-slovenské bojové prúdové stíhacie lietadlo. Má jednočlennú posádku, pilota. Vývojárom bola firma Letov. Vyvíjalo sa v rokoch 1947 – 1949. Vývoj bol zastavený vo fázy návrhu.

L-52
Typstíhacie lietadlo
VýrobcaLetov
KonštruktérIng. Záhora a Ing. Prachař
Hlavný používateľČesko-Slovensko
Vyrobených0 ks
Variantydvojmiestny L-52
Portál letectvo

Vývoj

Firma Letov chcela po druhej svetovej vojne začať s vývojom vlastných Česko-Slovenských prúdových lietadiel, pretože Česlo-slovenská vojnová produkcia zaostávala za ostatnými krajinami a jej konkurenčná firma Avia získala 10 prúdových strojov Messerschmitt Me 262, ktoré ostali na území Československa po konci druhej svetovej vojny. Tie boli neskôr premenované na Avia S-92. Práce na vývoji začali v roku 1947 za spolupráce Ing. Záhory a Ing. Prachaře.

Konštrukcia

Motor a trup

Letovy L-52 mali čiastočne vychádzať z ukoristených Messerschmitov Me 262. Na pláne bol aj dvojmiestny variant lietadla L-52. Rozdielom medzi Me 262 bolo to že motor mal byť umiestnený v trupe namiesto pod krídlami. Trup mal byť takmer kruhového prierezu s oválnym vstupným otvorom pre vzduch na prednej strane lietadla a výstupným na konci chvostovej plochy. Pohonnou jednotkou mali byť britské motory rady Rolls-Royce Nene. Medzi prvotné úvahy patril motor Rolls-Royce Nene I o o ťahu 22,3 kN. Uvažovalo sa aj o použití slabšieho motoru Rolls-Royce Derwent V s ťahom 16,3 kN pre cvičnú verziu. Nebolo však vylúčené, použitie aj iných motorov od Rolls-Royce.

Krídla

Pre jednomiestnu verziu sa počítalo s upraveným krídlom Me 262 s rovnou odtokovou hranou a priebežnou vztlakovou klapkou, zatiaľ čo pri dvojmiestnej verzií malo byť krídlo kópiou krídla z Me 262, len s tým rozdielom, že z neho boli odstránené gondoly motorov. Chvostové plochy boli s drobnými úpravami vernou kópiou z Me 262, rovnako ako podvozok. Ten však bol osadený kolmi menších rozmerov a s vysokotlakovými pneumatikami.

Kabína

Kabína mala byť pretlaková a predpokladalo sa s tým, že bude vybavená vystreľovacím kreslom, ako to boli pri lietadle He 219.

Výzbroj

Počítalo sa stým, že do lietadlá budú namontované buď dva nemecké 30 mm kanóny Mk 108, alebo modernejšie 20 mm kanóny Mk 151. Doplnková výzbroj mohla obsahovať 24 rakiet kalibru 55 mm, dve rakety kalibru 210 mm, alebo dve bomby o hmotnosti 250 kg.

Ukončenie projektu

Projekt bol zastavený pretože nikde v Československu neboli vysokorýchlostné tunely na testovanie a v roku 1949 po vzniku ČSSR nechcelo Spojené kráľovstvo prepožičať tento tunel a Sovietsky zväz nemal záujem na tom aby Československo vyvíjalo vlastné prúdové stíhacie lietadlo. Projekt bol teda definitívne zrušený a namiesto L-52 bolo Československé letectvo vyzbrojené strojmi MiG-15

Technické údaje

  • Posádka: 1 (pilot)
  • Motor: Prúdový motor Rolls-Royce Nene I
  • Rozpätie: 12,50 m
  • Dĺžka: 12 m
  • Výška: 3,70 m
  • Hmotnosť prázdneho lietadla: 2 214 kg
  • Vzletová hmotnosť: 5 760 kg
  • Letová rýchlosť: 760 km/h
  • Maximálna letová rýchlosť: 920 km/h
  • Pristávacia rýchlosť: 160 km/h
  • Dostup: 11 500 m
  • Dolet: 1 000 mk

Výzbroj

  • Guľomety: 2 x 30 mm Mk 108, alebo 2 x 20 mm Mk 151
  • Rakety: 24 x 55 mm, alebo 2 x 210 mm
  • Bomby: 2x 250 kg

Externé odkazy

  • L+K 6/1993 a 14/1993
  • Němeček, Václav: Československá letadla II, Naše Vojsko 1984
  • www.cs-letectvi.cz
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.