Letisko Suvarnabhumi

Letisko Suvarnabhumi (thajsky: ท่าอากาศยานนานาชาติกรุงเทพ-สุวรรณภูมิ; čítaj su-wan-na-púm), tiež nazývané Nové medzinárodné letisko v Bangkoku, je druhým medzinárodným letiskom v Bangkoku, Thajsko. Po mnohých zdržaniach a niekoľkých odkladoch bolo nové letisko, v čiastočnej prevádzke otvorené 15. septembra 2006, a pre plné užívanie na komerčné lety 28. septembra 2006. Je domovským letiskom pre spoločnosti Thai Airways International, Bangkok Airways, Orient Thai Airlines, PBair a Thai AirAsia. Po otvorení letiska Suvarnabhumi bolo vtedajšie hlavné letisko Bangkoku Don Meuanng zatvorené hlavne z technických príčin, ktoré boli neskôr odstránené a letisko bolo znovu otvorené 16. februára 2007. Názory odborníkov na jeho technickú rekonštrukciu sa síce rôznili, ale napriek tomu predseda vlády Surayada Chulatona jeho uvedenie do prevádzky schválil.

Letisko Suvarnabhumi
ท่าอากาศยานนานาชาติกรุงเทพ-สุวรรณภูม
IATA: BKK · ICAO: VTBS
Základné informácie
Typ letiskaverejné
PrevádzkovateľAOT plc.
MestoBangkok, Thajsko
Nadmorská výška2 m n. m.
Poloha13°41′33″S 100°45′00″V
Vzletové a pristávacie dráhy
Smer Dĺžka Povrch
01R/19L 4 000 m asfalt
01L/19R 3 700 m asfalt
bangkokairportonline.com

Podpora štátu

Nové letisko sa stalo kľúčovým elementom ekonomickej sily štátu, ako aj moderná diaľnica spájajúca letisko, Bangkok, a ťažký priemysel na východ od Bangkoku, kde sa vyrába väčšina výrobkov určených na export. Jeho stavba bola masívne podporovaná vládami Japonska a Thajska, ako aj koncernami ako napr. Japonská exportná spoločnosť či Thajské kúpele.

História

Celý pozemok budúceho gigantu s rozlohou 8 000 hektárov bol vykúpený už v roku 1973 avšak študentský štrajk 14. októbra 1973 spôsobil odňatie moci militantnej vlády Thanoma Kittikachorna a vtedajší projekt bol odložený. Po niekoľkých neúspešných pokusoch o jeho uskutočnenie bola v roku 1996 založená spoločnosť NBIA „New Bangkok International Airport“, avšak najmä kvôli finančnej kríze v roku 1997 bola jeho výstavba začatá až v roku 2002.

Samotná stavba bola financovaná spoločnosťami Airports of Thailand a Japan Bank for International Cooperation v pomere 30 ku 70. Stavba mala byť odovzdaná na konci roku 2005, ale kvôli sérii prekročení nákladov, technologickému času konštrukcie a niekoľkým obvineniam z korupcie.

Asi najväčším zdržaním stavby bolo, keď robotníci pracujúci na stavbe vypovedali o zjaveniach prízrakov a duchov na stavenisku. Vedenie letiska bolo nútené zvolať ceremóniu na odstránenie duchov a vysvätenie letiska.

Prvé testovacie lety boli uskutočnené 29. septembra 2005 a bol ohlásený konečný dátum spustenia prevádzky. Testovanie letiska s pasažierskymi letmi trvalo 3. až 29. júla 2006, kedy bolo zahájených dvadsať vnútroštátnych letov. Plná prevádzka medzinárodných liniek začala 1. septembra 2006.

Počiatočné ťažkosti

Bolo zaznamenaných veľa pochybení v prevádzke letiska niekoľko stoviek prvých pasažierov museli hodiny čakať na svoju batožinu, a niekoľko letov batožinu nepriviezlo vôbec. Väčšina letov meškala, najnepríjemnejším pre cestujúcich boli problémy s check–in systémom a počítačovým systémom kontroly odletov a informácií pasažierom, ktorých miatli zle zobrazované informácie.

Po niekoľkých hláseniach o deformáciách asfaltu na cestách v okolí letiska odborníci zistili narušenie statiky podkladového ložiska, správa obsahovala len informácie o bežnosti podobného javu v celom regióne a tak prebehli len nutné opravy. Neskoršie merania potvrdili sadanie betónového podložia pristávacích dráh, ale oficiálna správa letiska hovorila o meraniach v blízkosti letiskového areálu a tak k úprave odporúčanej EIT (Engineering Institute of Thailand) nedošlo a Úrad pre civilné lety potvrdil bezpečnostný certifikát letiska. Celá kauza bola medializovaná a politizovaná a tak v roku 2007 boli z financií pre verejné obstarávanie vybudované ďalšie dve rolovacie dráhy, aj keď v niektorých časových úsekoch bolo letisko takmer prázdne. Viac než polovica letov bola presmerovaná na staršie letisko Don Muang Už v januári 2007 bolo niekoľko letov vrátených na dotankovanie a mali veľké meškanie. Väčšina opráv má byť dokončená do konca roku 2007.

Zaujímavé informácie a lokalizácia

Letisko je umiestnené v provincii Samut Prakan približne 25 km južne od okraja Bangkoku. Jeho názov – Suvarnabhumi bol zvolený kráľom Pchúmipchónom Adundétom a stotožňuje pomenovanie starodávneho legendárneho mesta situovaného niekde na juhovýchode Ázie. Bolo naprojektované architektom Helmutom Jahnom v roku 1994. Je druhou najväčšou stavbou s letiskovou halou na svete (rozloha 563 000 m2), v súčasnosti najväčším letiskom je Medzinárodné letisko v Hong Kongu (570 000 m²). Letisko Suvarnabhumi má však najvyššiu kontrolnú vežu na svete. Stavba je umiestnená na bývalých močiaroch, ktoré boli v rokoch 1997 až 2001 vysúšané a podložie bolo injektážou upravované pre stavbu letiska. Celkové náklady na stavbu dosiahli 3,8 bilióna amerických dolárov. Letisko je pripravené aj na pristávanie nového veľkokapacitného lietadla Airbus A380 ako jedno z 5 letísk sveta.

Technické parametre

V súčasnosti má letisko dve paralelné pristávacie dráhy dĺžky 4 000 a 3 700 metrov a obe šírky 60 metrov, dve paralelné rolovacie dráhy pre plynulosť pristávania a odletov lietadiel. Má dokopy 120 odstavných plôch pre lietadlá a 120 brán pre pasažierov a tovar. Hlavný terminál je limitovaný na 76 letových operácií za hodinu pre medzinárodné aj vnútroštátne lety rozdeľujúc ich na rozdielne odstaviská. V úvodnej fáze letisko zvládne prepraviť 45 miliónov cestujúcich a 3 milióny ton nákladu ročne. Pred hlavným terminálom bol vybudovaný hotel s kapacitou 600 miest a medzi hotelom a terminálom letiska sa nachádzajú dve päťpodlažné parkovacie garáže pre 5 000 áut.

V nasledujúcej fáze po dobudovaní ďalších dvoch pristávacích dráh sa počíta s kapacitou 100 miliónov pasažierov a 6,4 milióna ton nákladu ročne a tiež s dobudovaním ďalších budov služieb pre pasažierov. V roku 2006 sa tiež rozhodlo o vybudovaní samostatného terminálu pre nízkonákladové lety a veľkých záhrad medzi terminálmi letiska, stavba je však stále len v projektovej fáze.

Literatúra a zdroje

Portál letectvo
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.