Letecké modelárstvo
Letecké modelárstvo je forma modelárstva, ktorá sa zaoberá stavbou modelov existujúcich, alebo imaginárnych lietadiel. Ide o zmenšeniny lietadiel, s použitím materiálov ako je balza, penové hmoty (polystyrén, extrudovaný polypropylén, a pod.) papier, kovy a lamináty. Medzi modelmi lietadiel je možné vidieť veľmi jednoduché konštrukcie klzákov, až po veľmi zložité modely helikoptér a často veľkých rozmerov (obrie modely).
Modely môžu byť postavené ako statické, alebo lietajúce. Ich konštrukcia je v dnešnej dobe takmer neobmedzená, vďaka prístupnosti moderných konštrukčných materiálov a technológií.
Letecké modelárstvo sa delí základne podľa spôsobu pohonu na bezmotorové a motorové. Motorové letecké modely patria do kategórie rádiom ovládaných modelov.
Bezmotorové modely sú modely lietadiel, kde je jedinou hnacou silou vztlak, produkovaný dopredným podhybom, ktorý vznikol buď vďaka hodu modelu, alebo vďaka vytiahnutiu pomocou vlečnej šnúry. Ich let prebieha na základe využívania termického prúdenia vzduchu.
Motorové modely používajú na svoj let silu motora, ktorý môže byť spaľovací, elektrický alebo dokonca takzvaný pružný. Pod pojmom pružný, sa skrýva pohon pomocou gumového zväzku, ktorý odovzdáva pohybovú energiu vrtuli, nahromadenú natočním zväzku gumy. Modely so spaľovacími motormi využívajú energiu spaľovania uhľovodíkových palív. V modelárstve sa dlhú dobu využívala zmes metylalkoholu (tiež metanol) a oleja, alebo éteru, petroleja a oleja. Po dlhé roky sa v najväčšej miere používal ricínový olej, ale ten je dnes vo veľkej miere nahradený olejmi syntetickými. V posledných rokoch umožnili moderné technológie aj výrobu pomerne lacných motorov, ktoré využivajú ako palivo benzín. Ďalším pohonným agregátom sú malé elektrické motory, poháňané prostredníctvom akumulátorov. Modely môžu byť poháňané jednosmerným elektromotorom alebo striedavým, takzvaným brushless elektromotorom. Môže mať vnútorný alebo vonkajší rotor, bývajú trojfázové.
Existujú aj modelárske motory poháňané stlačeným oxidom uhličitým. Fungujú na podobnom princípe ako spaľovacie motory, ale na rozdiel od nich nie je tlak v komore vytvorený spaľovaním paliva ale dodaním z nádrže so stlačeným oxidom uhličitým.
Modelárske lietadlá sa ovládajú pomocou klapiek, ktoré vychyľujú servá riadené prijímačom. Dnes sa používajú väčšinou sevá riadené digitálnym signálom, ale aj analógovým. Modelárske servá sa rozdeľujú podla krútiaceho momentu alebo ťahu, rýchlosti otáčania páky serva a maximálneho uhlu jej natočenia. Existujú servá s natočením páky až 360° alebo servá ktoré majú ešte jednu prídavnú páčku, ktoré sa využívajú hlavne v robotike. Servá ktoré majú väčší krútiaci moment majú zvyčajne kovové prevody.
U digitálnych serv je poloha páky serva určená tvarom digitálneho signálu z prijímača. Na pripojenie digitálneho serva k prijímaču sa používa trojžilový kábel. Káble sú od seba farebne odlíšené. Čierny je -, červený + a signálový môže mať bielu, bielo-čiernu, žltú alebo hnedú farbu.
Signál sa skladá z pravouhlých impulzov. Impulzy majú rôznu dĺžku – 0,9 až 2,1 milisekundy. Neutrálna poloha páky serva je pri pulzoch s dĺžkou okolo 1,5 milisekundy. Fáza natočenia páky sa zvyčajne sníma potenciometrom. V opotrebovanom serve môže byť uhlíková vrstva potenciometru mechanicky poškodená, môže to spôsobiť chvenie serva v niektorej polohe alebo v neutrálnej polohe.
Ďalšie delenie leteckých modelov je podľa spôsobu riadenia modelu: voľné – modely lietadiel s pevnými nosnými a riadiacimi plochami. Ich smer letu je ovplyvnený len termickým prúdením vzduchu upútané – modely lietadiel, ktoré lietajú na kruhovej dráhe, alebo sférickej ploche (guľová plocha) a riadené sú len mechanicky, pomocou oceľových laniek diaľkovo riadené – RC modely sú modely lietadiel, kde je riadenie sprostredkované elektronicky, pomocou rádiového signálu na diaľku.
Na ovládanie RC modelu slúži RC súprava skladajúca sa z vysielača a prijímača a sú riadené mikroprocesorom. Základná RC vysielačka na ovládanie lietadiel má štyri kanály – výškovka, smerovka, krídelká a plyn.
Staršie RC súpravy používajú FM signál, novšie pracujú na frekvencii 2,4 GHz. Dve FM súpravy sa môžu navzájom rušiť, 2,4 GHz súpravy majú tú vyhodu že spárovaný vysielač s prijímačom používajú svoj vlastný kód, prijímač sa potom riadi iba signálom s kódom ktorý mu bol "pridelený" pri párovaní a nemôže dôjsť k rušeniu. 2,4 GHz súpravy majú tiež oveľa väčší dosah signálu než FM súpravy. Drahšie RC súpravy ponúkajú aj možnosť telemetrie a rôznych mixov. Telemetria je získavanie letových údajov (rýchlosť, výška, náklon (vario), stav batérie alebo paliva) a ich odoslanie do RC vysielača. Údaje sa môžu zobraziť na display vysielačky alebo môžu byť odoslané do počítača. Mixy sú vlastne "zmiešavanie" dvoch kanálov (napr. krídelok a výškovky) pre realistickejšie vyzerajúci let.
