Le Chapelierov zákon

Le Chapelierov zákon alebo zákon Le Chapelier (fr. Loi Le Chapelier) bol zákon, ktorým sa v roku 1791 vo Francúzsku zakázali štrajky a vytváranie profesionálnych zväzov.

Od roku 1789 narastal počet demonštrácií robotníkov, ktorými sa dožadovali zlepšenia svojho postavenia. Na dosiahnutie svojich cieľov si dokonca vytvorili odborový zväz a akýsi druh vzájomného poistenia v nezamestnanosti. V roku 1791 si robotníci národnej manufaktúry na gobelíny vynútili, aby riaditeľstvo vydalo nový pracovný poriadok. Ústavodarné národné zhromaždenie bolo nútené riešiť tento problém narastajúcich nepokojov medzi pracujúcimi a tak s cieľom zastaviť ich zvýšenú aktivitu bez diskusie schválilo dňa 14. júna 1791 zákon La Chapelierov, nazvaný podľa jeho navrhovateľa. „Isaac René Guy le Chapelier tiež známy ako Jean Le Chapelier bol francúzskym právnikom a politikom revolučného obdobia.“ Aj do tohto zákona ako prameňa pracovného práva, ktoré sa zaraďuje medzi osobitné odvetvia súkromného práva, sa premietlo zdôrazňovanie princípov individualizmu a liberalizmu, ktoré priniesla do francúzskeho zákonodarstva revolúcia.

„Medzi najdôležitejšie ustanovenia La Chapelierovho zákona“ patria články 2 a 8. V článku 2 zákon ustanovoval: „Občania toho istého stavu a povolania, podnikatelia, ktorý vykonávajú obchod, robotníci všetkých remesiel si nemôžu na zhromaždeniach menovať ani predsedu, ani tajomníka, ani zástupcu, ani viesť registre, uznášať sa a formulovať stanovy v zmysle svojich spoločných záujmov“. Podľa článku 8: „Všetky zhromaždenia zložené z remeselníkov, robotníkov, tovarišov, nádenníkov alebo nimi podnecované, ktoré smerujú proti slobodnému podnikaniu… alebo sú zamerané proti činnosti polície a výkonu rozsudku… rovnako ako proti dražbám… budú sa považovať za buričské zhluknutie a ako také budú na legálnu žiadosť rozhodnuté nositeľmi verejnej moci. Pôvodcovia, podnecovatelia a vodcovia zmienených zhluknutí budú potrestaní so všetkou prísnosťou zákona, rovnako ako tí, ktorí sa dopustia priestupkov a násilností.“

Z citovaných ustanovení vyplýva, že zákon pozbavoval robotníkov slobody združovania, organizovania a zhromažďovania a to pod zámienkou zrušenia a úplnej likvidácie feudálnych stavovských inštitúcií. „Zákon odhalil celkom otvorene skutočných charakter zásad z roku 1789. Vo všeobecnosti bola vyhlásená sloboda, ale jeden zo základných prejavov tejto slobody, sloboda zhromažďovania, bola vzápätí zákonom potlačená.“ La Chapelier zákazom združovania zakázal obnovenie bývalých cechov v akejkoľvek podobe a taktiež znemožnil vytvárať nové vzájomné spolky zamestnávateľov a zamestnancov. V prípade, že by sa založil spolok, ktorý by sa, napríklad, snažil ovplyvňovať ceny tovarov alebo zvýšiť výplaty, išlo by o konanie v rozpore zo zákonom.