Dlhohrajúca platňa

Dlhohrajúca platňa (iné názvy: LP - skratka z angl. long play [record]; staršie: (hudobný) album; hovorovo: elpéčko) je vinylová gramofónová platňa spravidla trvajúca okolo 45 minút (22,5 minút každá strana).

Prvú LP platňu predstavili dňa 21. júna 1948 v newyorskom hoteli Waldorf - Astoria. Nahrávku vyhotovil Peter Goldmark z Columbia Records a bol na nej záznam huslistu Jehudiho Menuhina. Na každú stranu LP platne sa zmestilo 23 minút hudby. Predchádzajúce platne o rýchlosti 78 ot/min dokázali hrať len štyri minúty na oboch stranách.

Obvykle je rýchlosť prehrávania LP platne 33, výnimočne 16 ot/min, či 45 ot/min (ide hlavne o limitované edície určené pre hifistov a audiofilov). Väčšinou obsahuje celý jeden zvukový album hudobného telesa, prípadne inú zvukovú nahrávku.

Vinylová LP platňa má priemer 30 cm; v prípade hudby mala na jednej strane 4-8 skladieb. Časová dĺžka zvukového záznamu LP platne (dvakrát po 22,5= 45 minút) bola niekoľko desaťročí v druhej polovici 20. storočia limitujúcou mierou pre formát hudobného albumu, ktorého koncepcia sa výrazne zmenila vynájdením zvukových CD nosičov. Vo výnimočných prípadoch sa objavili na trhu aj hudobné LP platne s celkovou dĺžkou presahujúcou 60 minút. V takýchto prípadoch je záznam oproti bežným 40 minútovým albumom výrazne tichší a dynamický a frekvenčný rozsah je značne limitovaný. Od 70. rokov boli tieto dlhé LP platne vydávané aj v ČSSR a boli označené ako Supralong, obsahovali iba hovorené slovo a boli monofónne, s príchodom technológie DMM (v ČSSR v roku 1985) boli aj stereofónne.

Celková dĺžka česko-slovenských Supralong LP platní sa pohybovala medzi 70 až 90 minút (35 až 45 minút na jednu stranu).


This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.