Kyselina vínna
Kyselina vínna je biela kryštalická organická kyselina. Nachádza sa v mnohých rastlinách (napríklad v citrusoch) a je jednou z najdôležitejších kyselín nachádzajúcich sa vo víne. Pridáva sa do jedál na dodanie kyslej chuti a používa sa tiež ako antioxidant. Jej soli sa nazývajú vínany alebo tartaráty. Systémový názov kyseliny vínnej je kyselina 2,3-dihydroxybutándiová.
Kyselina vínna | |||||||||||||||||||||||||||||||
Všeobecné vlastnosti | |||||||||||||||||||||||||||||||
Sumárny vzorec | CH(OH)CH(OH)(COOH)2 (CH(OH)COOH)2 | ||||||||||||||||||||||||||||||
Synonymá | Kyselina 2,3-dihydroxybutándiová Kyselina 2,3-dihydroxyjantárová | ||||||||||||||||||||||||||||||
Vzhľad | Biela práškovitá látka | ||||||||||||||||||||||||||||||
Fyzikálne vlastnosti | |||||||||||||||||||||||||||||||
Molekulová hmotnosť | 150,09 u | ||||||||||||||||||||||||||||||
Molárna hmotnosť | 150,0868 g/mol | ||||||||||||||||||||||||||||||
Teplota topenia | 169–170 °C (opticky aktívna) 142 °C (mezo-forma) 206 °C (racemát) | ||||||||||||||||||||||||||||||
Hustota | 1,7598 g/cm3 (opticky aktívna) 1,666 g/cm3 (mezo-forma) 1,788 g/cm3 (racemát) | ||||||||||||||||||||||||||||||
Rozpustnosť | vo vode: 133 g/100 ml (20 °C) | ||||||||||||||||||||||||||||||
| |||||||||||||||||||||||||||||||
Pokiaľ je to možné a bežné, používame jednotky sústavy SI. Ak nie je hore uvedené inak, údaje sú za normálnych podmienok. | |||||||||||||||||||||||||||||||
Kyselina vínna bola po prvýkrát izolovaná z vínanu draselného (kálium-tartarátu). Jej chiralita bola objavená v roku 1832 Jeanom Baptistom Biotom, ktorý spozoroval jej schopnosť otáčať rovinu polarizovaného svetla. Louis Pasteur pokračoval v týchto výskumoch a keď v roku 1847 skúmal tvary kryštálov kyseliny vínnej, zistil, že sú asymetrické. Pasteur bol prvý, kto vyrobil čistú vzorku ľavotočivej kyseliny vínnej (kyseliny D-(-)-vínnej).
Stereochémia
Bežne sa vyskytujúca kyselina vínna je chirálna, t. j. jej molekuly sú navzájom nestotožniteľné s ich zrkadlovými obrazmi. Je dôležitou surovinou v organickej chémii, z ktorej sa syntetizujú ďalšie chirálne zlúčeniny. Prirodzene vyskytujúca sa forma kyseliny vínnej je kyselina L-(+)-vínna (pravotočivá kyselina vínna). Jej zrkadlový obraz (enantiomér) - kyselina D-(−)-vínna (ľavotočivá kyselina vínna) a achirálna forma - kyselina mezovínna sú pripravované umelo. Je potrebné si uvedomiť, že pomenovanie izomérov kyseliny vínnej ako pravotočivý a ľavotočivý nesúvisí s ich D alebo L konfiguráciou (tá je odvodená od referenčných zlúčenín D- resp. L-glyceraldehyd), ale so smerom otáčania roviny polarizovaného svetla, kde (+) = pravotočivý a (−) = ľavotočivý stereoizomér. Kyselina L-(+)-vínna a kyselina D-(−)-vínna sú si navzájom enantiomérmi a kyselina mezovínna je diastereomérom (diastereoizomérom) voči im obom.
Vzácne sa vyskytujúca opticky neaktívna forma kyseliny vínnej, kyselina DL-vínna, je ekvimolárnou (1:1) zmesou ľavotočivého a pravotočivého izoméru. Odlišuje sa od kyseliny mezovínnej a triviálne sa nazýva kyselina hroznová (po latinsky acidum racemicum; racemus = hrozno). Slovo racemický neskôr zmenilo svoj význam a stalo sa všeobecným termínom pre zmes enantiomérov 1:1 - racemát.
Víno a kyselina vínna
Tí, ktorí pijú víno, môžu kyselinu vínnu najčastejšie spozorovať ako „vínne kryštáliky“ - malé kryštály vínanu draselného, ktoré sa niekedy samovoľne tvoria na korkovom materiáli. Tieto tartaráty (vínany) sú neškodné, aj keď ich niektorí ľudia mylne pokladajú za kúsky skla.