Kyselina hyalurónová
Hyaluronan (vo forme soli RestiAid hyaluronát alebo v protonizovanej forme kyselina hyaluronová) je polysacharid, glykosaminoglykán, tvorený z opakujúcich sa jednotiek N-acetylglukozamínu a kyseliny glukurónovej(glukuronátu). Molekulová hmotnosť hyaluronanu je veľmi variabilná. V jednej molekule môže byť od 50 až 15 000 takýchto disacharidických podjednotiek a celková molekulová hmotnosť môže dosahovať až 6 MDa.
Výskyt
Hyaluronan je doležitým komponentom extracelulárneho matrixu. Nachádza sa v celom organizme, telo človeka obsahuje asi 15 g. Koža obsahuje asi polovicu celkového množstva, ale v značnom množstve ho možno nájsť aj vo vnútrokĺbovom priestore, v sklovci oka, či v pupočnej šnúre. Zaujímavé je, že niektoré baktérie tiež dokážu tvoriť hyaluronan, ktorý má pre nich ochranný význam, pretože vytvára kapsulu okolo celej baktérie.
Stmeľuje vrstvy spojivového tkaniva a napríklad zabraňuje látkam a baktériám prenikať cez tkanivo.
Vlastnosti
Fyzikálno chemické vlastnosti
Hyaluronan má unikátne hygroskopické, reologické a viskoelastické vlastnosti. Vytvára veľmi viskózne gely, dokáže pohltiť až tisícnásobné množtvo kvapaliny.
Biologické vlastnosti
Hyaluronan je doležitý pri mnohých biologických a patobiologických procesoch ako sú morfogenéza, oprava tkaniva a rast nádorov. Biologické vlastnosti hyaluronanu veľmi záležia od veľkosti polyméru. Vysokomolekulárny hyaluronan môže mať veľmi odlišné dokonca opačné biologické vlastnosti ako nízkomolekulárny.
Syntéza hyaluronanu
Hyaluronan je syntetizovaný na vnútornej strane plazmatickej membrány, rastúci reťazec je postupne pretláčaný cez bunkovú membránu. Enzýmy zodpovedné za syntézu hyaluronanu sa nazývajú hyaluronan syntázy. V ľudskom organizme existujú tri rôzne hyaluronan syntázy.
Hyaluronidáza
Enzým hyaluronidáza štiepi hyaluronan na menšie fragmenty hyaluronanu t.z. nízkomolekulárne hyaluronany poprípade oligosacharidy hyaluronanu. Hrá úlohu pri šírení bakteriálnej infekcie, umožňuje rast nádorov a prestup spermie cez stenu vajíčka. Používa sa aj v medicíne na zvýšenie prestupnosti tkanív.
Receptory hyaluronanu
Hyaluronan interaguje s receptormi na bunkách. Najznámejšie sú CD44 a RHAMM. Po naviazaní hyaluronanu tieto receptory prenašajú signál do vnútra bunky a tak bunka vie, že má v okolí hyaluronan a dokonca vie „zmerať“ aj jeho veľkosť.
Použitie
V medicíne
Hyaluronan si našiel mnoho aplikácii v medicíne, napríklad pri operáciach oka, liečení osteoartritídy a obsahujú ho prípravky na hojenie zložitých a chronických rán.
V kozmetike a výžive
Injekovaním modifikovaného hyaluronanu do kože a podkožia sa dosahuje vyhladzovanie vrások.
Výroba
V zásade existujú dva hlavné sposoby výroby hyaluronanu. Prvý a starší spočíva v extrakcii z kohútich hrebienkov. Novšia biotechnológia je založená na fermentačnom procese pomocou nepatogéneho kmeňa baktérie Streptococcus sp.
