Kurikulum
Kurikulum je súhrnná informácia o vzdelávacích zámeroch, hovorí komplexne o vyučovaní alebo o vzdelávacom procese a jeho dôležitých bodoch, o realizácii a výsledkoch. Prekračuje rámec učebných osnov a učebného plánu. Súčasťou kurikula sú informácie o učebných cieľoch, obsahu učiva, organizácii učiva, o vyučovacích a študijných metódach a prostriedkoch, o spôsobe kontroly a hodnotenia. Kurikulum odpovedá na otázky : koho, prečo, v čom, ako, kedy, za akých podmienok, s akými očakávaniami, budeme vzdelávať.
Členenie kurikula
- z hľadiska obsahu
- plánované – učebné osnovy, plán, ciele, predpokladaný obsah a organizácia, formy a metódy, dohodnutý spôsob kontroly a hodnotenia
- realizované – realizovaný priebeh obsahu, metód, foriem, kontrola a hodnotenie, miera odchýlky od plánovaného
- osvojené – naplnenie plánovaných cieľov, miera osvojenia obsahu kurikula
- z hľadiska účelovej učebnej činnosti
- formálne – komplexný projekt k získaniu uznávaných certifikátov a kvalifikácií
- neformálne – ciele a obsahy k doplneniu formálneho vzdelávania – získavané z neformalizovaného prostredia
- informálne – skryté – patria sem vzdelávacie klíma – vzťahy, image, podniková kultúra
- z hľadiska zamerania kurikula
- na predmetný prístup – projektovaný vzdelávací proces, zameraný špecificky podľa logiky vyučovanej disciplíny
- na praktickú orientáciu – predávané znalosti a zručnosti majú konkrétny, merateľný cieľ
- na rozvoj osobnosti – iniciatíva, kreativita, komunikácia, tímová práca, nesenie rizika
- na sociálne záujmy a potreby – zamerané na utváranie sociálnych postojov a väzieb
- z hľadiska zamýšľaného poňatia kurikula
- zamýšľané – plánované, projektované, vytvárané, vypracované
- skryté – vzniknuté pri realizácii vplyvom prostredia, kultúry vzťahu medzi študujúcimi, vzťahu študujúcich k lektorovi, študujúcich k predmetu, inštitúcii,...
- z hľadiska prístupu
- inštrukcionistické – jednoznačne určené, lineárne, systematické (učenie je pasívne, učiteľ učí, demonštruje, vysvetľuje, žiak kopíruje a integruje, obsah učenia je chápaný ako uzatvorený systém znalostí a prvkov)
- konštruktivistické – založené na situáciách, ktorých výsledky nie je možné predvídať ( učenie je aktívne, konštruktívne, výsledky sa nedajú predpovedať, študent hrá aktívnu rolu, určuje si ju sám. Učiteľ je poradca, pomáha stanovovať učebný proces. Obsah učenia a znalostí nie je definovaný)
- z hľadiska vzdelávacieho konceptu – kurikulum pre
- ďalšie vzdelávanie – zamerané na získavanie znalostí, lineárne doplnenie učenia v priebehu života
- pre celoživotné učenie – pre obnovovanie a získavanie kompetencií v novom kontexte ( spojenie medzi znalosťami získanými v počiatkoch vzdelávania a znalosťami získanými neskôr a medzi teoretickými a praktickými znalosťami.)
Tvorba kurikula
Školské kurikulum je jednoznačnejšie ako vo vzdelávaní dospelých ( musia sa chovať trhovo a hľadať na vzdelávacom trhu miesto pre svoje uplatnenie). Dospelý si vyberá vzdelávanie podľa vlastných potrieb, nepodlieha vzdelávaciemu nátlaku. Pri tvorbe kurikula platí :
- čím vyššie je počiatočné vzdelanie, tým väčší prospech môže mať človek z ďalšieho vzdelávania počas celého života
- profesijná príprava je stálou investíciou do základu kvalifikácie
- profesijná príprava je nástrojom adekvátnej úrovne zamestnateľnosti, adaptability, schopnosti orientovať sa a prispôsobovať sa zmenám v živote
- v počiatočnej profesijnej príprave musí človek získať :
- zručnosti – čítať, písať, počítať, vedieť sa učiť, organizovať činnosť, zodpovednosť
- kľúčové kompetencie, použiteľné v rámci profesijných skupín, schopnosti aplikácie kompetencií