Krízový manažment

Krízový manažment (iné názvy: manažment kríz, krízové riadenie, riadenie kríz, ako činnosť aj krízové manažérstvo) je:

a) ako činnosť: činnosť manažmentu daného riadeného systému, ktorá je zameraná na riešenie vzniknutej krízovej situácie, s použitím špecifických princípov, metód a postupov s cieľom prekonania jej nepriaznivých dôsledkov a obnovy funkcie daného systému.

b) ako inštitúcia: sústava pracovníkov či orgánov, ktorí sa zaoberajú analýzou možností vzniku kríz v danom systéme, ich príčin a možných následkov, ako aj hľadaním metód a opatrení na ich predchádzanie a na elimináciu vzniknutej krízy. Súčasťou krízového manažmentu je reputačný manažment čo je v podstate systematické monitorovanie firemnej reputácie. Toto monitorovanie sa štandardne rozčleňuje na monitoring offline médií a monitoring online médií.

Krízový manažment sa môže týkať akejkoľvek organizácie (zoskupenie štátov, štát, podnik, územie, časť podniku atď.)

Termín krízový manažment (crisis management) vznikol pôvodne na začiatku 60. rokov v súvislosti s tzv. karibskou krízou a mal výhradne vojensko-politický význam. Ten si zachoval doteraz, v súčasnosti však nadobúda širší obsah. O krízovom manažmente sa napr. hovorilo v súvislosti s riešením krízy v bývalej Juhoslávii, krízovým manažmentom sa nazýva aj príprava a realizácia vojenských opatrení na Blízkom východe v súvislosti s vojnou v Iraku a pod. Subjektom takto poňatého krízového manažmentu je štát, častejšie skupina štátov, resp. ich politické či vojensko-politické zoskupenia (NATO, Európska únia a pod.).

Postupne sa termín „krízový manažment“ dostal aj do ekonomického života v súvislosti s riešením ekonomických krízových situácií (neočakávané zvýšenie cien zdrojov, finančná kríza, krach kooperujúcich partnerov, odchod kľúčových manažérov a špecialistov a pod.).

V anglicky hovoriacich krajinách, najmä v súvislosti s prírodnými katastrofami a priemyselnými haváriami, je častejší pojem núdzový alebo záchranný manažment (emergency management). Pojem crisis management sa objavuje častejšie v súvislostiach s riadením konkrétnej krízy ekonomického charakteru v podnikoch, alebo riadením krízovej situácie (spôsobenej prírodnými a technologickými haváriami) manažmentom podniku. To len dokumentuje zložitosť presného vymedzenia pojmov tak, aby nedochádzalo k nedorozumeniam. V Rusku sa používa pojem protikrízové riadenie (antikrizísnoje upravlenie), ktoré svojím obsahom naznačuje hlavný zmysel činnosti krízového manažmentu. V posledných desaťročiach sa termínom „krízový manažment“ najmä v európskych krajinách označuje systém opatrení pri predchádzaní katastrofám rôzneho charakteru, ako aj proces ich realizácie a riadenie procesu odstraňovania následkov a obnovy. V tomto prípade ide o systém funkcií realizovaných predovšetkým orgánmi verejnej správy.

V odbornej literatúre je krízový manažment definovaný ako:

Špecifická činnosť riadiaceho subjektu, ale je vnímaný aj ako sústava inštitúcií zaoberajúcich sa analýzou možností vzniku kríz v danom systéme, ich príčin a možných následkov a hľadaním opatrení a nástrojov na ich predchádzanie a na eliminovanie negatívnych dôsledkov v prípade ich vzniku, z teoretického hľadiska je to logicky usporiadaný súbor poznatkov o možných krízových javoch, ich príčinách a dôsledkoch na úrovni spoločnosti ako celku, bezpečnosti štátu, hospodárskej činnosti a tiež o princípoch, metódach a opatreniach na ich riešenie (Šimák, 2016).

Krízový manažment ako proces môže byť definovaný ako:

V súčasnosti sa ustaľuje názor, že pod pojmom krízový manažment treba chápať cieľavedomý koordinovaný proces zameraný na prevenciu, elimináciu priebehu a odstraňovanie dôsledkov javov, ohrozujúcich alebo schopných významným spôsobom ohroziť bezpečnosť spoločnosti, životy a zdravie ľudí, ich majetok ako aj životné prostredie (Míka, 2013).

Najčastejšie je krízový manažment vnímaný:

a) ako proces, ako špecifická činnosť manažmentu daného riadeného systému, ako realizácia funkcií a úloh, zameraná na riešenie vzniknutej krízovej situácie, s použitím špecifických princípov, metód a postupov s cieľom prekonania jej nepriaznivých dôsledkov a obnovy funkcie daného systému.

b) ako súbor pripravených opatrení na zabezpečenie tohto procesu,

c) ako skupina krízových manažérov, ako inštitúcia: sústava pracovníkov či orgánov, ktorí sa zaoberajú analýzou možností vzniku kríz v danom systéme, ich príčin a možných následkov, ako aj hľadaním metód a opatrení na ich predchádzanie a na elimináciu vzniknutej krízy. Súčasťou krízového manažmentu je reputačný manažment čo je v podstate systematické monitorovanie firemnej reputácie. Toto monitorovanie sa štandardne rozčleňuje na monitoring offline médií a monitoring online médií.

d) krízový manažment chápeme aj ako predmet skúmania, ako teoretickú disciplínu skúmajúcu všeobecné princípy a zákonitosti riadenia sociálnych systémov ohrozených krízovou situáciou, ako vyučovací predmet na školách zaoberajúcich sa prípravou krízových manažérov.

Krízový manažment sa môže týkať akejkoľvek organizácie (zoskupenie štátov, štát, podnik, územie, časť podniku atď.)

Vzhľadom na rôzne oblasti spoločenského života, v ktorých sa krízový manažment môže uplatňovať, na rôzne typy subjektov ako aj rôzne úrovne riadenia, je možné krízový manažment ponímať nasledujúco:

1. Krízový manažment ako systém a proces vojensko-politických opatrení.

2. Krízový manažment ako systém opatrení štátu, orgánov verejnej správy, podnikov a ďalších organizácií zameraný na prevenciu, zníženie a elimináciu zdrojov kríz, na odstraňovanie dôsledkov prírodných katastrof, technologických a ekologických havárií, zdravotných kríz a humanitárnych katastrof.

3. Krízový manažment ako systém zásad a opatrení hospodárskych subjektov, najmä priemyselných podnikov, zameraný na riešenie situácií ohrozujúcich ich prosperitu a ekonomickú stabilitu.