Korporatokracia

Korporatokracia je neologizmus označujúci stav alebo štátne zriadenie, kedy prevažujúcimi držiteľmi moci sú korporácie a úloha štátu je značne obmedzená, napr. na poskytovanie legislatívneho rámca a podnikateľských podmienok pre tieto korporácie. Termín korporatokracia bol zavedený stúpencami ľavicového hnutia Global Justice Movement a je často používaný mnohými ľavicovými intelektuálmi. Medzi známych používateľov tohto termínu patrí napríklad John Perkins.

Vlastnosti a sprievodné javy korporatokracie:

• moc korporácii stúpa nad moc štátu a štátnych a regionálnych orgánov
• korporácie disponujú väčšími finančnými prostriedkami ako štátne orgány a tam kde zlyháva poddimenzovaná štátna infraštruktúra, sú životaschopnejšie
• invázia korporácii do života občanov (napr. školy, zdravotnícke zariadenia vlastnené korporáciami)
• erózia práv a slobôd občanov v prospech korporácií (pracovné podmienky, trh práce), záujmy korporácii sú nadradené záujmom jednotlivcov (prvok podobný fašizmu)
• korporácie začínajú preberať a nahrádzať funkcie a služby štátu – to, čo bolo predtým štátne (doprava, vzdelanie, telekomunikácie, média, výskum, zdravotné poistenie,...) je teraz firemné
• za korporatokraciu môže byť považovaný aj prípad, v ktorom štátne orgány fungujú iba formálne a v skutočnosti cez korupciu je skutočná exekutívna, súdna a zákonodarná moc „kúpená“ korporáciami, prerastenými do štátnej správy
• vysoká miera patentovania, spoplatňovania predtým verejných služieb občanov, aplikovanie tržného systému na všetko, tvrdé sledovanie maximalizácie zisku
• moc korporácií v korporatokracii je konsolidovaná a neustále upevňovaná aj pomocou ich vlastnených alebo kúpených médii, preto je čím ďalej tým ťažšie ich slobodne kritizovať

Korporatokracia je významovo podobná plutokracii (vláde bohatých), oligarchii (vláde elity), ale niektorí historici nachádzajú podobné znaky aj s fašizmom v dobách Benita Mussoliniho. Podľa obhajcov tohto termínu zašla korporatokracia najďalej v Spojených štátoch amerických. Ďalšími príkladmi sú Singapur a Čile za vlády Augusta Pinocheta.