Konfirmačné skreslenie

Konfirmačné skreslenie alebo konfirmačný bias (angl. confirmation bias, confirmatory bias, alebo myside bias) je tendencia hľadať, interpretovať, uprednostňovať a vyvolávať si z pamäti informácie takým spôsobom, ktorý potvrdí naše už existujúce presvedčenie alebo hypotézy, pričom sa venuje nepomerne menšia pozornosť alternatívnym možnostiam.[1]

Ide o typ kognitívneho skreslenia a systematickej chyby v induktívnom úsudku. Prejaví sa vtedy, ak ľudia zhromažďujú alebo zapamätávajú si informácie selektívne, prípadne ich interpretujú skreslene. Efekt je silnejší pri u emocionálne nabitých otázok a u hlboko zakorenených presvedčení. Prejavuje sa tiež ako tendencia interpretovať neurčité fakty na podporu existujúcich pozícií.

Varianty:

• Polarizácia stanovísk: nezhoda v názoroch dvoch strán sa zväčší napriek tomu, že obe strany sú vystavené rovnakým faktom.
• Názorová vytrvalosť: viera v pôvodný názor pretrváva, napriek tomu, že boli predložené fakty dokazujúce opak.
• Iracionálny priming efekt: úvodné informácie majú silnejší efekt, ako tie, čo prídu neskôr.
• Ilúzia korelácie: mylne vnímaná súvislosť medzi dvoma udalosťami alebo situáciami.

Séria experimentov v roku 1960 zistila, že ľudia sú náchylní smerom k potvrdeniu svojich existujúcich presvedčení. Neskoršie práce re-interpretovali tieto výsledky ako sklon k posudzovaniu myšlienok jednostranným spôsobom, na zameranie sa na jednu z možností a ignorovanie alternatív. Ako vysvetlenie mechanizmu pôsobenia sa uvádza 'zbožné prianie' a obmedzená ľudská kapacita pri spracovávaní informácií. Ďalším vysvetlením môže byť, že pre ľudí má väčšiu cenu nepripustiť si, že by sa mohli mýliť, než skúmanie faktov neutrálnym vedeckým spôsobom. Konfirmačné skreslenie prispieva k prehnanej dôvere v osobné presvedčenia a pomáha pri udržaní alebo dokonca posilnení existujúcich názorov napriek jasným opačným dôkazom. Zlé rozhodnutia vďaka týmto skresleniam boli zaznamenané v politike a organizáciách.[2][3]