Koncentračný tábor Helmbrechts

Koncentračný tábor Helmbrechts bol nacistický koncentračný tábor, ktorý vznikol počas 2. svetovej vojny v bavorskom meste Helmbrechts ako pobočka koncentračného tábora Flossenbürg. Bol to pracovný tábor, v ktorom boli sústredené mladé ženy zo Sovietskeho zväzu, Poľska, Protektorátu Čechy a Morava, Francúzska, Holandska a Nemecka. Boli sem poslané za podporovanie Židov, urážku vodcu, sabotáže a podobne činy. Pracovali tu pre nemecký zbrojný priemysel nepretržite v dvojsmennej dvanásťhodinovej prevádzke. Na začiatku roku 1945 sa tu nachádzalo asi 700 žien, ku ktorým 6. marca pribudlo 621 žien, ktoré sem nacisti dovliekli z Grünbergu (Zielona Góra) a Glogau (Głogów) v dnešnom Poľsku.

Dňa 13. apríla 1945 (dva dni pred príchodom americkej armády) bol tábor Helmbrechts evakuovaný a 1170 väzenkýň sa vydalo na 310 km dlhý pochod smrti. Denne sa muselo prejsť asi pätnásť kilometrov – a každá, ktorá nemohla ďalej, bola na mieste usmrtená.[1] Pochod viedol cez Svatavu, Aš, Cheb, Mariánské Lázně, Chodovú Planú, Tachov, Domažlice, Klatovy a na záver zaviedol celkom vysilené ženy na Šumavu − cez Kvildu (1. mája), Hornú Vltavicu, Lenoru až do Volarov (4. mája), odkiaľ hnali stráže zvyšok transportu ďalej smerom na Prachatice, kam došlo už iba 100 žien. Celý transport skončil v ranných hodinách 6. mája medzi Prachaticami a Husincom, keď nacistické stráže utiekli.