Komunikačné rozhranie
Komunikačné rozhranie je súbor elektronických prvkov potrebných na pripojenie zariadenia k inému zariadeniu, príp. ku komunikačnej zbernici, za účelom prenosu údajov. Týmto pojmom sa označuje aj súbor noriem, predpisov a komunikačných protokolov určujúcich vlastnosti takéhoto pripojenia. Takéto rozhranie môže byť definované nie len ako fyzický konektor, ale aj bezdrôtové, v rámci čipu, softvérové, alebo len virtuálne.
Podmnožinou komunikačného rozhrania je komunikačný port – externý konektor počítača, ktorý je presne definovaný po stránke mechanickej, elektrickej a komunikačnej.
Rozdelenie
Komunikačné rozhrania je možné deliť podľa množstva kritérií, napríklad:
- fyzickej vzdialenosti
- v rámci jedného čipu
- na doske plošných spojov
- v rámci jedného zariadenia
- v rámci kancelárie či budovy
- diaľkovo
- počtu prepojených zariadení
- 2 (point-to-point)
- viac než 2 (zbernica); kde podľa hierarchie môže ísť o architektúru
- master-slave – jedno zariadenie rozhoduje o tom, kto a kedy bude komunikovať
- peer-to-peer (multimaster) – zariadenia sú rovnocenné, pričom rozhodovanie o použití zbernice je riešené spôsobom
- kolízne
- token ring
- spôsob prenosu údajov
- sériové
- paralelné; paralelné rozhrania sa delia podľa šírky (počtu prenášaných bitov)
- rýchlosti prenosu údajov
- spôsobu elektrickej signalizácie
- napäťové úrovne
- sinle-ended (napr. 0 – 5 V)
- bipolárne (napr. ±12 V)
- diferenciálne
- prúdová slučka (20 mA)
- napäťové úrovne
- spôsobu synchronizácie
- prenos hodín osobitným vodičom (synchrónne rozhranie)
- hodiny zlúčené s dátami (asynchrónne rozhrania, kódovanie Manchester/biphase/MFM apod.)
- handshake
Príklady interných a externých komunikačných rozhraní
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.