Koloid (chémia)
Koloidná disperzia má vlastností prechodné medzi vlastnosťami pravého roztoku a zmesi väčších častíc s inou látkou, predovšetkým sa vyznačuje tým, že koloidné častice sa v druhej látke neusadzujú (t.j. vplyv gravitácie na ne je veľmi malý). [1]
Koloid (gr. κόλλα kolla, lepidlo) môže byť:
- buď látka pozostávajúca z koloidných častíc, teda častíc veľkosti medzi 1 nanometrom (alebo 10 nanometrami) a 1 mikrometrom (inde sa uvádza: medzi 1 nanometrom a 100/200/500 nanometrami), ktoré sú s inou látkou (ľubovoľného skupenstva) v disperzii (ktorá sa potom ako celok nazýva koloidná disperzia, koloidná sústava, koloidný systém alebo, ak je druhá látka kvapalina, tak aj koloidný roztok),
- alebo koloidná disperzia (pozri vyššie).
Charakteristika
V koloidnej sústave sa veľkosť pevných častíc pohybuje v rozmedzí 1–1000 nm. V týchto sústavách je vplyv gravitácie na správanie sa pevných častíc zanedbateľný v porovnaní s ich kinetickou energiou (Brownov pohyb). Koloidné častice môžeme oddeliť od prostredia pomocou ultrafiltrov. Tie sú tvorené polopriepustnou (semipermeabilnou) membránou. Koloidné roztoky sú v prechádzajúcom svetle číre, ale v dopadajúcom sa javia zakalené. Ak cez koloid prechádza intenzívny svetelný lúč, môžeme sledovať jeho dráhu ako opaleskujúci svetelný lúč. Tento jav sa volá Tyndallov jav. Jeho princípom je odraz a ohyb svetla spôsobený prítomnosťou pevných častíc. Gél je koloid, v ktorom dve rozptýlené fázy tvoria pevnú alebo rôsolovitú látku.
Referencie
 |
Chemický portál |